Rada na júnovom summite udelila európskej exekutíve mandát, aby vytvorila rámec pre reformu finančného dohľadu. Komisia sa však zdržala vytvorenia priveľmi ambiciózneho plánu, ktorý by nakoniec narazil na nezdolateľný odpor, radšej pred predložením konkrétnych návrhov zisťovala názory a postoj členských štátov.

Urobila síce krok vpred od nespoľahlivého rámca, ktorý je v súčasnosti fragmentovaný hranicami členských štátov, poháňaný národnými záujmami a neschopný predpovedať možnú krízu, no navrhované riešenie má podľa expertov až prinízke ambície.

Nenavrhuje vytvoriť jednotný dozorný orgán, ktorý mnohí považujú za jediný systém schopný rozpoznať blížiacu sa krízu. Okrem toho nehľadá riešenie závažnej otázky, kto by mal platiť za zlyhanie medzinárodnej finančnej inštitúcie.

Čo navrhuje

Plán vyzýva k vytvoreniu dvoch orgánov zameraných na kontrolu z mikro a makro hľadiska.

Nová Európska rada pre systémové riziká (ESRB), zložená z guvernérov centrálnych bánk členských štátov bude mať za úlohu včas odhaliť makrosystémové nebezpečenstvo a ohrozeným krajinám vysielať varovanie.

V prípade vážnych problémov bude informovať Európsku radu. Hlavne v prípade, keď aj napriek varovaniu členský štát odmietne vykonať potrebné kroky.

Efektivita práce ESRB bude však záležať na národných databázach a v budúcnosti sa môže stať, že sa lokálne autority rozhodnú utajovať ich. Okrem toho orgán nebude mať žiadne nástroje na to, aby štát prinútil konať, všetko bude na základe morálneho presvedčenia.

Druhá časť štruktúry európskeho dohľadu – Európsky systém finančného dohľadu (ESFS) bude mať za úlohu koordinovať aktivity národných regulátorov a riešiť prípadne medzinárodné nezhody.

Plán však negarantuje skutočné riešenie sporov hlavne týkajúcich sa medzinárodných bánk či poisťovní v prípade, že sa dostanú do problémov. Návrh skôr predstavuje mechanizmus, na ktorý sa členské štáty môžu obrátiť, ak nesúhlasia s rozhodnutím európskych autorít.

V tomto prípade to bude opäť Rada, kto rozhodne o výsledku konfliktu na základe kvalifikovanej väčšiny. Ide však o ťažkopádnu procedúru, ktorá by mohla skončiť tým, že vyhrajú národné záujmy nad všeobecným blahom.

Apel na G20

„Finančné trhy sú európske a globálne, nielen národné. Ich kontrola teda musí byť európska a globálna. Našim cieľom je ochrániť európskych daňových poplatníkov, od zopakovania sa temnoty, ktorá nastala na jeseň 2008, keď štáty musel pumpovať miliardy eur do bánk,“ vyhlásil predseda Komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »

„Tento systém môže byť inšpiráciou aj pre svetových lídrov, ktorí sa stretnú v Pittsburghu,“ dodal. Na mimoriadnom summite EÚ sa členské štáty vo svojom spoločnom stanovisku zhodli, že zo summitu G20 by mali vzísť záväzky na vytvorenie globálneho koordinovaného systému dohľadu nad finančnými inštitúciami.