Stály predseda Rady Herman Van Rompuy na tlačovej konferencii po summite uviedol, že Európa Grécku vyslala jasnú správu o svojej solidarite. „Členovia eurozóny urobia všetky potrebné a koordinované kroky, pokiaľ bude treba zaistiť stabilitu celého bloku šestnástich krajín,“ uviedli lídri v spoločnom stanovisku.

Dohoda o poskytnutí finančnej pomoci v snahe odvrátiť rozšírenie krízy aj do ostatných krajín eurozóny, by bolo bezprecedentným krokom, no ani rétorika sľubujúca podporu nestačila na dostatočné uspokojenie finančných trhov, ktoré chcú vedieť konkrétny postup, ako sa Atény dostanú zo súčasnej situácie.

Aj keď euro posilnilo voči doláru a grécke dlhopisy mierne zdraželi, investori sú ostražití a čakajú na podmienky, ktoré lídri krajine nadiktujú. Stály predseda o nasledujúcich krokoch rokoval s predsedom Komisie Josém Manuelom Barrosom, francúzskym prezidentom Nicolasom Sarkozym, nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, prezidentom ECB Jeanom-Claudom Trichetom a Gréckym premiérom Jorgosom Papandreom.

Detaily sú tajné

Nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Nicolas Sarkozy po summite vyhlásili, že detaily akéhokoľvek záchranného plánu nezverejnia najmä zo strategických dôvodov. „Potvrdili sme našu podporu Grécku,“ uviedol Sarkozy.

Naznačil aj že Atény sa zaviazali, že urobia ešte viac, aby znížili deficit a že progres krajiny bude každý mesiac monitorovaný. „Grécko je odhodlané urobiť všetky kroky, o ktoré sme ho požiadali. Toto je európska odpoveď.“

To, že Grécko chce splniť požiadavky EÚ, je podľa nemeckej kancelárky Angely Merkelovej najdôležitejším výsledkom včerajšieho summitu. „Grécko je súčasťou Európskej únie a nenecháme ho v tejto situácii samotné, avšak budú stanovené pravidlá a tieto pravidlá nebudú môcť porušovať,“uviedla.

Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »však pochybuje

Francúzsky diplomatický zdroj pre EurActiv uviedol, že európski lídri stále nemajú jasnú predstavu o detailoch potenciálneho plánu pre právne pochybnosti v Berlíne, že ústavný súd v Karlsruhe by takúto dohodu mohol odmietnuť.

V zmluvách o EÚ sa neuvádza jednoznačný postup pri vykúpení dlhov krajín eurozóny a podľa zdroja sa teraz hľadá technická dohoda, ktorá by bola nepriepustná. Najvyšší súd Nemecka v utorok (9. februára) odmietol balíček reforiem Hartz IV, pretože dávky v dlhodobej nezamestnanosti a dávky sociálneho zabezpečenia považuje za prinízke. Krajine teda hrozí prehĺbenie deficitu, ktorý v súčasnosti dosahuje 5,5 % HDP.

Berlín tiež trvá na to, aby Gréci prijali prísnejšie opatrenia ako tie, čo predstavili minulý týždeň v rámci svojho plánu úspor.

Prísne kroky

Európski lídri si veľmi dobre uvedomujú, že problémy Grécka by mohli zhoršiť situáciu aj v ďalších krajinách eurozóny s vysokými deficitmi – napríklad Španielsko Španielsko má najväčšie príjmy z cestovného ruchu spomedzi všetkých európskych krajín.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Portugalsko - čo by spôsobilo, že by sa Eurozóna Výraz eurózona označuje skupinu 12 členských štátov Európskej únie ktoré zaviedli 1 januára 2002 spoločnú menu euro. Eurózóna pokrýva v súčasnosti 307 miliónov obyvateľov.viac na www.EuropskaUnia.sk »prepadla do ešte hlbšej krízy.

Doteraz však odmietali otvorene hovoriť o pomoci, pretože sa obávali, že Atény by prestali spĺňať záväzok o znížení deficitu. Diskutovalo sa o viacerých možnostiach. Napríklad o predčasnom uvoľnení prostriedkov zo štrukturálnych fondov, o emitovaní eurodlhopisov či o nemeckom nákupe gréckych dlhopisov. Dokonca aj o obrátení sa na Medzinárodný menový fond (EurActiv 10/02/2010).

Slovenský premiér Robert Fico, na tlačovej konferencii po summite naznačil, že lídri sa chcú vyhnúť pomoci zvonku, teda z MMF, ale budú sa pridŕžať jeho expertízy.

 Pozície:

(EurActiv/Reuters)