Pozadie:

Platná smernica o balíkoch cestovných služieb platí od roku 1990, kedy bol najobľúbenejším typom dovolenky dvojtýždňový balík (tzv. tradičný balík) objednaný z brožúry cestovnej kancelárie. Ochrana sa vzťahuje na informácie v letákoch, práva odstúpiť od cesty bez penalizovania, zodpovednosti za služby a krachu leteckej spoločnosti či samotnej cestovnej kancelárie. Balíky musia spĺňať minimálne dva z troch atribútov – doprava, ubytovanie, iné turistické služby.

Otázky:

Komisia chce miliónom cestujúcich, ktorí si objednávajú dovolenkové balíky (lety, hotely, prenajaté vozidlá) cez internet alebo tradičných spotredkovateľov, poskytnúť zvýšenú finančnú ochranu.

Keďže väčšina občanov EÚ (56 % dovolenkárov) organizuje v súčasnosti svoje zájazdy sama a nemá záujem o tradičné dovolenkové balíky, na ktoré sa vzťahuje smernica, množia sa prípady oklamaných spotrebiteľov, bez nároku na ochranu.

Komisia teda spustila konzultačný proces svojich plánov na rozšírenie pôsobnosti smernice EÚ o balíkoch cestovných služieb aj o budúcu generáciu „dynamických balíkov“. Tie si spotrebitelia zostavujú sami cez internet a nízkonákladové letecké spoločnosti a podľa exekutívy sa často mylne domnievajú, že sú chránení.

„Potrebujeme silnú ochranu, ktorou sa spotrebiteľom využívajúcim dovolenkové balíky zabezpečí zaslúžená úľava, a tiež spravodlivé pravidlá hry, aby podniky súťažili ako rovný s rovným. Osobitnú pozornosť venujem problematike nesolventnosti. Každý, kto v televízii videl tisíce dovolenkárov blokovaných na letiskách po krachu spoločností ako SkyEurope, XL, Futura Zoom vie, že je najvyšší čas, aby sme sa vážne zamysleli nad základnou ochranou pred nesolventnosťou v prospech všetkých cestujúcich,“ uviedla v stanovisku komisárka zodpovedná za ochranu spotrebiteľov Meglena Kunevová.

Komisia chce, aby sa prehodnotili:

1. Rozsah pôsobnosti smernice o balíkoch cestovných služieb o balíky zostavené spotrebiteľom na internete na jeden raz a na tej istej stránke, balíky zostavené na viacerých stránkach spojených partnerskými dohodami a iné cestovné produkty, na ktoré sa ešte smernica nevzťahuje, ako napríklad nočná plavba loďou alebo cesta nočným vlakom.
2. Informácie, ktoré sprostredkovatelia poskytujú nielen v brožúrach, ale aj na internetových stránkach.
3. Zodpovednosť za nedostatočnú kvalitu služieb a pomoc spotrebiteľom. Dokument chce jasne stanoviť, kto je za poskytovanie služieb zodpovedný a kto spotrebiteľovi v prípade problémov počas dovolenky pomáha. V súčasnosti je hranica medzi dopravcami, cestovnými agentúrami a sprostredkovateľmi často nejasná.
4. Zmeny v zmluvách. Podľa platnej smernice môžu spotrebitelia odstúpiť od zmluvy bez penalizácia v prípade ak dôjde k zmene zásadných bodov zmluvy týkajúci sa ceny či dopravcu. Komisia zvažuje zmenu súčasných pravidiel týkajúcich sa cenovej revízie.
5. Nesolventnosť. V prípade bankrotu od cestovnej agentúry alebo sprostredkovateľa smernica vyžaduje, aby zabezpečili vrátenie celej sumy zaplatenej spotrebiteľom a jeho návrat. V nadväznosti na nedávnu sériu krachov leteckých spoločností Komisia navrhuje, aby sa základná ochrana pred nesolventnosťou rozšírila aj na samostatne kupované letenky (t. j. kupované nezávisle od akéhokoľvek cestovného produktu alebo balíka), aby sa tak v prípade bankrotu leteckej spoločnosti umožnilo cestujúcom vrátenie peňazí a návrat.
6. Značka pre ochranu cestujúcich. Návrh Komisie zvažuje zavedenie „značky pre ochranu cestujúcich“ na úrovni EÚ na označovanie takých cestovných produktov a/alebo kombinácií produktov, na ktoré sa vzťahuje ochrana podľa právnych predpisov.

Konzultácia trvá od 26. novembra 2009 do 7. februára 2010.