Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »už 29. júna zverejní nový finančný rámec, vrátane reformy spoločnej agropolitiky. Diskusia o novej podobe jednej z najkontroverznejších častí rozpočtu Únie začala ešte v roku 2010, pričom exekutíva dostala okolo 5600 príspevkov. Legislatívny návrh by mala predložiť v októbri resp. v novembri.

Návrh Komisie je založený na troch hlavných cieľoch – dosiahnuť životaschopnú produkciu potravín, udržateľný manažment prírodných zdrojov a vyrovnaný teritoriálny rozvoj. Okrem toho poľnohospodárska politika sa musí podieľať na napĺňaní cieľov stratégie Európa 2020.

Cestu ako dosiahnuť životaschopnú produkciu potravín Komisia vidí v zaistení príjmu poľnohospodárov či konkurencieschopnom agrosektore. Udržateľný manažment prírodných zdrojov súvisí najmä s udržateľným využívaním pesticídov, vodným manažmentom, konceptom zelenšej agropolitiky a tvorbou verejných statkov. Vyrovnaný teritoriálny rozvoj sa vzťahuje na udržiavanie zamestnanosti a sociálnych služieb, rozvoj ekonomickej činnosti vo vidieckych oblastiach a podporu agroturistiky či agropodnikania.

Konečná podoba SPP bude však výsledkom spolurozhodovania Európskeho parlamentu a členských štátov. Poslanci vo štvrtok (23. júna) schválili správu, v ktorej načrtli svoje priority pri nadchádzajúcich vyjednávaniach. Vo všeobecnosti sa ich pozícia zhoduje s Komisiou. "Hlasovanie vyslalo jasný a silný signál komisárovi Dacianovi Ciolosovi a ja dúfam, že Komisia bude pamätať na všetko, čo sa v správe objavilo a že všetky naše požiadavky zahrnie do výsledného legislatívneho návrhu," uviedol poslanec Albert Dess (EPP, DE), ktorý je autorom uznesenia.

Hlavnou požiadavkou poslancov je však, aby bol rozpočet na poľnohospodárstvo zachovaný na súčasnej úrovni, aby tak EÚ mohla reagovať na aktuálne výzvy v podobe klimatických zmien či potreby potravinovej bezpečnosti.

V poľnohospodárskom sektore v súčasnosti pracuje 17, 5 milióna ľudí. Špecifické opatrenia sa budú týkať najmä mladých farmárov, pretože len 6 % európskych poľnohospodárov má menej ako 35 rokov. To znamená, že 4,5 milióna farmárov v priebehu najbližších desiatich rokov odíde do dôchodku.

Podľa správy treba farmárov povzbudzovať k zapájaniu sa do poistných schém či už súkromných alebo verejných, ktoré by ich chránili počas kríz.

Poslanci sú za zachovanie dvojpilierového systému dotácií, pričom priame platby pre poľnohospodárov by mali byť späté s opatreniami na ochranu životného prostredia (znižovanie emisií CO2, nízka spotreba energie). Okrem toho Parlament navrhuje aj spravodlivejšie rozdelenie dotácií medzi členské štáty, ale aj na národnej úrovni podľa rôznych kategórií farmárov.

Podľa poslancov by každá členská krajina mala v budúcnosti dostávať minimálne 1 % priemeru EÚ. Zároveň podporili zavedenie stropu pre priamu platbu veľkým farmám. Tento bod môže naraziť na odpor viacerých členských štátov, vrátane Slovenska. Vplyvom historického vývoja sú v krajine skôr väčšie farmy, v porovnaní napríklad s Francúzskom, kde majú tradíciu skôr menšie rodinné farmy.

Parlament sa zameral aj na špekulácie, ktoré spôsobujú extrémnu nestabilitu cien a krízový manažment. Poslanci chcú globálne riešenie a preto navrhujú celosvetový systém výmeny informácií o aktuálnom stave poľnohospodárskych skladových zásob, ktorý by vďaka transparentnosti obmedzil špekulácie s poľnohospodárskymi komoditami.