Stratégia EÚ 2020 zameraná na zelený rast a zamestnanosť je odsúdená na zánik ak bude postavená na medzivládnych dohodách, ako to bolo v prípade Lisabonskej stratégie. Povedal to na konferencii organizovanej bruselským think-tankom European Policy Centre 3. júna Guy Verhofstadt.

„Parlament pracuje na spoločnom vyhlásení všetkých politických skupín. Diskutujeme aj o tom, že ak Rada jednoducho okopíruje riadenie predchádzajúcej stratégie zablokujeme niekoľko textov“, opovedal Verhofstadt na otázku EurActiv.sk.

Líder skupiny ALDE silno obhajuje komunitárny princíp implementovania stratégie a implementovania politík EÚ v širšom kontexte.

Aj keď Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »nemá rozhodovacie právomoci nad stratégiou ako takou, mohol by povedať nie financovaniu niektorých z jej siedmych „vlajkových iniciatív“.

S Verhofstadtom, zdá sa, súhlasí aj druhá najväčšia skupina v EP Socialisti a demokrati, Zelení sú s ním však za jedno len čiastočne.

Od prijatia Lisabonskej zmluvy sa podľa Verhofstadta zvádza boj medzi tými, čo obhajujú medzivládny prístup k otázkam EÚ založenom na diplomacii medzi suverénnymi štátmi a tzv. komunitárnou metódou, kde hlavnú úlohu hrajú supranárodné inštitúcie EÚ ako je Komisia a Parlament.

Komunitrána metóda vie podľa šéfa liberálov produkovať „skutočné riešenia“ k súčasnej ekonomickej kríze, ktorá priniesla aj posilenie európskej integrácie.

„Lisabonská stratégia, ktorá odštarovala v roku 2000 bola založená na medzivládnej spolupráci. Medzivládna metóda založená na osvedčených postupoch a hodnoteniach stále za úplným zlyhaním tejto stratégie“, domieva sa belgický europoslanec.

Ciele nie sú problémom

Verhofstadt si nemyslí, že Lisabonskú stratégiu pochovala početnosť cieľov, ktoré si stanovila (viac ako 30) ale skôr to, že členské štáty postupne pridávali ďalšie a ďalšie.

„Jedno z poučení bolo znížiť počet cieľov na 5. Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie. Hlavný problém ale nie sú ciele. Tým bola otvorená koordinačná metóda vynájdená v roku 2000 tými, ktorí nechceli skutočú hospodársku úniu a nechceli skutočnú hospodársku stratégiu pre Európu“, povedal Verhofstadt, ktorý bol v tom čase premiérom Belgicka.

Kritizuje vtedajších európskych lídrov za to, že vynašli „veľka krásnych slov – Otvorená metóda koordinácie Na summite v Lisabone v marci 2000 predstvila EÚ otvorenú metódu koordinácie. Tento postup mal členským štátom pomôcť pri napĺňaní cieľov Lisabonskej stratégie. Členské štáty by sa mali deliť o svoje skúsenosti v oblastiach, ktoré spadajú pod spoločný záujem.viac na www.EuropskaUnia.sk » hodnotenie, osvedčené postupy“, ale napriek tejto rétorike to skončilo tak, že „tlačili dokumenty“ porovnávajúce výsledky rôznych členských štátov.

„Z mojej skúsnosti ako premiér viem, že toto nevytvára žiadny tlak. Ak máte zlé výsledky potom musíte akurát pretrpieť zlý deň v Parlamente, ale to je všetko. Môžem vám povedať, že negatívna správa MMF o krajine vytvára oveľa väčší tlak. Dokonca aj správa nezávislej organizácie o vašej krajine vytvára väčší tlak ako dokumenty, ktoré sa produkovali o Lisabonskej stratégii“, povedal Verhofstadt.

Nešetril ani španielske Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktoré podľa neho prispelo k oslabeniu ambícií EÚ 2020. „Boli niektoré odvážne návrhy na začiatku predsedncítva, v januári. Ale keď sa teraz pozerám na návrhy, ktoré sú na stole, obávam sa, že budeme mať stratégiu EÚ 2020, ktorá je viac menej kópiou predchádzajúcej.“

Stretégii podľa jeho slov chýba princíp „cukru a biča“.

„Na jednej strane hovoria: potrebujeme odvážnejšie kroky, potrebujem sankcie pre krajiny, ktoré nedodrživajú Pakt stability. Ake keď príde na hospodárstvo alebo ekonomické reformy alebo stratégiu EÚ 2020 hovoria, že to nie je možné, že sú to členské štáty, ktoré rozhodujú. Jednoducho to nie je konzistentné“, povedal.

Zvládanie gréckej krízy

Európski lídri pri riešení gréckej krízy stratili päť mesiacov dohadovaním sa, pokračuje s výčitkami šéf ALDE.  

„Tri mesiace trvalo, kým sa dohodli na mechanizme založenom na bilaterálnych pôžičkách, potom ďalšie dva mesiace dohadovali podmienky, na ktoré budú naviazené. A pretože to stále nefungovalo o ďalších pár týždňov sa dohodli, že je potrebný ďalší fond vo výškle 750 miliárd.

„Stále nie je jasné kto ten fond riadi a za akých podmienok by sa mali prostriedky z fondu použiť.“

„To čo finančné trhy testujú nie je schopnosť gréckej vlády začať šetriť, ale schopnosť Únie vytvoriť skutočné hospodárske riadenie“.

Pozície

„To, čo povedal pán Verhofstadt vo štvrtok je presne to, čo už skôr povedala (francúzska socialistická poslankyňa) Pervenche Beres. To je pozícia skupiny S&D a my sme potešení, že pán Verhofstat ju zdieľa“, povedal pre EurActiv hovorca skupiny Socialistov a Demokratov Tony Robinson.

Skupina Zelených (Grrens/EFA) súhlasí s Verhofstadtom, že startégia EÚ 2020 úplne postráda ambicióznosť  napríklad, že nemá žiadne nástroje, ktoré by zabezpečili lepšie vynútenie ako pri Lisbaonskej stratégii.

Zelení na druhej strane ale tvrdia, že Verhofstadt volí stratégiu „vydierania Rady“, resp. stratégiu „niečo za niečo“, čo je prístup, ktorý Zelení nepodproujú. Kritizujú ho aj za to, že liberáli, na rozdiel od nich, nekonkretizovali, čo by chceli v stratégii zmeniť.