Desať vedúcich bankových skupín vyzvalo Európsku úniu a Európsku centrálnu banku (ECB), aby podporili banky v strednej a východnej Európe, informoval o tom denník Financial Times. Ich požiadavka sa však vzťahuje nielen na členské krajiny, ale aj napríklad perspektívnych členov akými sú Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk » Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina sa skladá z Federácie Bosna a Hercegovina a Republiky Srbskej. V krajine sa prekrýva vplyv západo- a východoeurópskej kultúry, spolu s moslimskou kultúrou.viac na www.EuropskaUnia.sk »či Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk » Upozorňujú na prehlbujúci sa kreditný nedostatok v regióne a veľmi zlé hospodárske ukazovatele. Vyhliadky ukrajinského bankového systému sú podľa prognózy ratingovej agentúry Moody’s negatívne.

Európske inštitúcie a Medzinárodný menový fond doteraz v oblasti podporili viaceré krajiny (najmä Lotyšsko Podobne ako ostatné dve pobaltské krajiny (Estónsko, Litva), Lotyšsko dosiahlo nezávislosť od ZSSR v roku 1991, ruské jednotky odišli v roku 1994. Členom Únie i NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa stalo spolu so Slovenskom v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk » Maďarsko Maďarsko je jednou z nových členských krajín, do Európskej únie vstúpilo rovnako ako Slovensko v máji 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk », ktoré sa dostali do obrovských problémov práve kvôli finančnej kríze. ECB poskytla finančné prostriedky Maďarsku a Poľsku a to i napriek tomu, že nie sú členmi eurozóny, no musia plniť prísne podmienky. Ako píše FT, talianske banky Unicredit a Intesa Sanpaolo, rakúska Erste Bank, francúzska Société Générale, belgická KBC, nemecká Bayern Landesbank, švédske Swedbank a SEB a grécka EFG Eurobank na podnet rakúskej Raiffeisen chcú, aby Brusel a ECB dokázali, že sú schopné pomôcť aj zraniteľným nečlenským krajíinám. Zdôrazňujú, že finančné náklady na zvýšenie likvidity v bankách mimo EÚ by boli oveľa nižšie ako sumy na podporu západných bánk.

ECB nie, Brusel áno

ECB žiadosť o podporu bánk v strednej a východnej Európe odmietla. Ako uvádza FT, podľa členov Rady guvernérov ECB je pomoc nečlenským krajinám mimo jej mandát, jej prioritou sú krajiny eurozóny a operovať môže len v rámci hraníc EÚ.

Brusel na čele s Európskou komisiou však na výzvu desiatich bánk odpovedal pozitívne, pričom chce využiť prostriedky Európskej investičnej banky (EIB) a Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR). Reprezentanti Komisie, EIB, EBOR, medzinárodných finančných inštitúcií vrátane MMF sa dnes (23. januára) stretnú s predstaviteľmi bánk aktívnych v západnej aj východnej Európe na neformálnej konferencii vo Viedni.

Ako píše FT, prezident EBOR Thomas Mirow povedal, že „počas súčasnej finančnej krízy je veľmi dôležité, aby záchranné opatrenia jednej krajiny neohrozili finančné zdravie ostatných“. Zároveň dodal, že „treba podporiť úzku spoluprácu medzi autoritami v rámci aj mimo eurozóny na zaistenie finančnej stability v celom regióne vrátane najzraniteľnejších ekonomík v strednej a východnej Európe“.

Avšak nielen inštitúcie EÚ majú protichodné názory. Aj v samotných sporných krajinách pristupujú k pomoci zo „západu“ rôzne. Jedni podľa FT hovoria, že „zdravá západná Európa je povinná pomáhať východným“. Odporcovia však tvrdia, že „pomoc nepotrebujú“.