Politici a finanční hráči v Európe sa snažia prísť na to, ako zaistiť, aby sa kríza podobná tej súčasnej už nezopakovala alebo ak sa zopakuje, tak zabrániť tomu, aby na ňu nedoplácali daňoví poplatníci.

EÚ rozhodla o zvýšení požiadavky na kapitálovú primeranosť bánk v snahe zabrániť ďalším bankrotom finančných inštitúcií po kolapse skupiny Fortis v roku 2008. Viac kapitálu by teoreticky malo viesť k rozšírenia „hracieho poľa“ pre banky na medzinárodnej scéne, no na druhej strane obmedzuje ich schopnosť poskytovať pôžičky v čase, keď hospodárstvo potrebuje lacné financovanie, varoval Marc Stocker, hlavný ekonóm BusinessEurope.

Podľa Stockera kapitálové rezervy nie sú zlou myšlienkou, no môžu banky značne obmedziť pokiaľ Európa nevezme do úvahy vplyv kombinácie rôznych regulácií na ekonomiku. Malé a stredné podniky sa trápia s úverovou mizériou. Nemajú dostatočný prístup ani k rizikovému kapitálu, ktorý je v Európe stále nerozvinutý.

Pri pohľade do budúcnosti ako najväčšiu výzvu Stocker vidí problém zdieľania nákladov na záchranu medzinárodných finančných inštitúcií. Hlavní európski hráči túto otázku predostreli ešte v septembri, no politici ju obchádzajú od kolapsu Fortis s belgickými a holandskými aktívami, ktorú začala kontrolovať francúzska banka BNP Paribas. Regulačný rámec navrhnutý Komisiou sa tejto problematike tiež vyhol.

Na základe neho by mali vzniknúť dva nové orgány – Európska rada pre systémové riziká a Európsky systém finančného dohľadu. Kritizujú ich však, pretože členovia inštitúcií môžu mať tendenciu konať v národnom a nie v európskom záujme pri prijímaní rozhodnutí.

„Vždy bolo výzvou zaistiť, aby informácie plynuli v správnom čase, aby sa zaistila potrebná miera kolaborácie,“ vysvetlil Stocker. Nové orgány však podľa neho dosiahnu to, čo je podľa neho počas krízy najdôležitejšie: „Regulátori budú mať fórum na to, aby mohli o problémoch diskutovať okamžite.“