Nový prístup sa bude týkať inštitúcií, ktoré získali finančnú pomoc, ktorá presahuje 2 % celkového objemu rizikových aktív banky, ale aj tie, čo čerpajú menší balík, no sú ohrozené toxickými aktívami. Európska exekutíva doteraz od začiatku krízy v Európe v októbri 2008 schválila 10 reštrukturalizačných plánov a na ortieľ čaká ďalších 30 bánk. Výnimku majú banky spadajúce pod garančné schémy, alebo tie, čo čerpajú inú pomoc zameranú na boj proti hospodárskej kríze.

Inštitúcie, do ktorých plynú obrovské záchranné balíky, budú podliehať prísnej kontrole. „Reštrukturalizačný plán musí zahŕňať aj dôkladnú diagnózu problémov banky prostredníctvom záťažových testov a vo vhodných prípadoch aj detailnú analýzu spôsobov ako liečiť poškodené aktíva,“ vysvetlila Komisia.

Tak ako sa predpokladalo (EurActiv 17/07/09), tieto banky budú pravdepodobne musieť predať časť svojich aktív a obmedziť expanziu, aby si zabezpečili dlhodobú životaschopnosť. Brusel zdôrazňuje, že cieľom usmernenia nie je vyňať banky z medzinárodných trhov. Práve naopak, integrita vnútorného trhu ostáva prioritou.

Výmenou za prísnejší kontrolný režim je Brusel pripravený predĺžiť trvanie štátnej podpory zo súčasných 2 až 3 rokov na maximálne 5 rokov.

Individuálne záťažové testy sú kľúčovou súčasťou usmernenia a preto sa snaží presadiť, čo najrýchlejšie skoncipovanie všeobecnej metodológie testovania. Podľa európskych predstaviteľov je síce pravda, že existujú národné špecifiká ako napríklad privysoká závislosť od aktivít v konštrukčnom sektore v Španielsku či neudržateľné využívanie kreditných kariet vo Veľkej Británii, no vytvorenie všeobecných princípov nepovažujú za nemožné.

Podľa Komisie by sa výsledky testov nemali zverejňovať, najmä preto, že obsahujú veľmi citlivé informácie a preto sa budú uvádzať len použité metódy. Výbor európskeho bankového dohľadu (CEBS) v súčasnosti koordinuje celoeurópsky záťažový test, ktorého výsledky by mali byť známe v septembri a mali by ukázať životaschopnosť bankového sektora ako celku. Konkrétni účastníci sa nebudú menovať, pokiaľ oni alebo členské štáty nerozhodnú inak.