Pozadie:

Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »si stanovilo ambiciózny cieľ – znížiť administratívne zaťaženie malých a stredných podnikov o 25 % a to do roku 2012. Gestorom iniciatívy je Ministerstvo hospodárstva SR a jeho cieľom je napríklad zníženie počtu požadovaných povolení či zníženie frekvencie predkladania informácií alebo hlásení úradom.

Vláda SR sa ešte v roku 2007 zaviazala k znižovaniu byrokracie pre podnikateľov na základe odporúčania Európskej komisie. Prijala vlastný Akčný program znižovania administratívneho zaťaženia podnikania v SR na roky 2007 – 2012 a Agendu lepšej regulácie.

Program má tri čiastkové ciele:

• Cieľ 1:  Pripraviť nástroje a definovať podmienky pre meranie administratívneho zaťaženia v SR.
• Cieľ 2:  Kvantifikovať administratívne zaťaženie v SR .
• Cieľ 3:  Definovať opatrenia na zníženie administratívneho zaťaženia a zabezpečiť ich implementáciu.

Základom projektu bola príprava metodiky merania, formulárov, budovanie interných štruktúr, vzdelávanie, školiteľské semináre a aj poradenstvo a usmerňovanie pri výbere legislatívy.

Výber legislatívy pre podnikateľov a živnostníkov konzultovali v spolupráci s Ústrednými orgánmi štátnej správy ako aj podnikateľskými združeniami, asociáciami, aby jasne stanovili, čo predstavuje najväčšiu administratívnu záťaž.

Podľa MH SR bolo do procesu mapovania informačných povinností, ktoré podnikateľom vyplývajú z regulácie, zaradených 48 zákonov pokrývajúcich 12 oblastí: obchodné právo, občianske právo, účtovníctvo, konkurz a reštrukturalizácia, regulácia trhu, dane, clá a poplatky, regulácia investičných stimulov, iné finančné predpisy, práca a zamestnanosť, odvody, životné prostredie, duševné vlastníctvo. Pre určenie výšky administratívneho zaťaženia bola zvolená holandská metodika SCM (Standard Cost Model - Štandardný nákladový model).

V rámci vybranej skupiny právnych predpisov účinných k 31. marcu 2009 bolo vo fáze mapovania identifikovaných a gestormi zverifikovaných 1210 informačných povinností (ďalej len „IP“), ktorých plnenie vyplýva právnickým osobám – podnikateľom z daných predpisov, a 1101 živnostníkom.

Otázky:

Z výsledkov júlového a augustového merania byrokracie vyplýva, že administratívna záťaž podnikateľov vyplývajúca z posudzovaných právnych predpisov je spolu 91 103 943 EUR, pri celkových administratívnych nákladoch 992 070 077 EUR. Informovalo o tom dnes Ministerstvo hospodárstva SR. Za administratívne náklady sa považujú vynaložené prostriedky, ktoré podnikateľ vníma ako opodstatnené, za záťaž naopak tie, ktoré sú podľa neho zbytočné.

MHSR informovalo, že z posudzovaných oblastí náklady právnických osôb – podnikateľov najväčšiu časť – až 46,55 % - tvorili odvody, nasledované účtovníctvom s  22,08 % a ďalej dane, clá a poplatky so 18,96 %. V prípade živnostníkov sa odvody podieľajú na 45, 67 % nákladov, účtovníctvo 28,35 % a dane, clá a poplatky 17,69 %.

„Vysoká úroveň administratívnych nákladov automaticky neindikuje vysokú mieru záťaže, čoho príkladom je oblasť účtovníctvo, ktorá síce tvorí vysoké náklady, no nebola v nej identifikovaná žiadna záťaž,“ tvrdí MHSR.

Pre podnikateľov (právnické osoby) sú najväčšou administratívnou záťažou dane, clá a poplatky (49,94 %) a odvody (45,07 %). V prípade živnostníkov je to opačne – viac zápasia s odvodmi (tvoria 61,81 % záťaže) a až za nimi nasledujú dane, clá a poplatky (33,31 %).

„Z výsledkov merania vyplýva, že najväčšie administratívne náklady spôsobujú právne predpisy v gescii Ministerstva financií SR a najväčšiu administratívnu záťaž právne predpisy v kompetencií Ministerstva zdravotníctva SR,“ informuje MHSR. Oba segmenty (právnické osoby aj živnostníci) najviac prostriedkov vynakladajú na povinnosti vyplývajúce zo zákona č. 580/2004 o zdravotnom poistení.

„V nadväznosti na uskutočnené merania budú zároveň v spolupráci s jednotlivými gestormi spracované kvalitatívne hodnotenia informačných povinností zo strany podnikateľov, ktoré budú následne zohľadnené pri príprave návrhov odporúčaní pre zníženie administratívnej záťaže, ktoré by mali viesť k dosiahnutiu vytýčeného cieľa 25 %,“ uzavrelo ministerstvo.