Bohužiaľ, zjednocovací zápal eurofilov veľmi často prekračuje hranice ekonomickej súdnosti, ba dokonca zdravého rozumu. Ďalšia unifikácia a harmonizácia vôbec nemusí viesť k účinným či aspoň rozumným riešeniam ťažkostí EÚ.

Hlavným zámerom nových európskych regulačných opatrení, o ktorých sa uvažuje (vedľa takzvaných nových pravidiel Bazilej III), je vniesť do finančnej sústavy viac stability. Nepriamym účinkom bude redukcia veľkosti finančného sektora – v absolútnych číslach i voči ekonomike – a sťaženiu jeho rastu v budúcnosti.

Tieto účinky sa však prejavia i v tých krajinách EÚ, ktorých finančné sústavy si počas súčasnej krízy zachovali vysokú mieru stability. Poskytovanie finančných služieb bude komplikovanejšie a nákladnejšie, a to aj napriek tomu, že banky v niektorých štátoch nie sú financované krátkodobými medzibankovými úvermi, ale stabilnými dlhodobými vkladmi a majú málo toxických aktív a miestnych úverov, viac než pohodlne pokrytých miestnymi depozitmi.

Práve preto počujeme mnoho hlasov, ktoré sa stavajú proti myšlienke harmonizovaného bankového odvodu, čiže dane s platnosťou pre celú EÚ. Tento odvod, silno podporovaný štátmi, ktorých finančné sektory sú po kríze v troskách, len ťažko zhltnú tie krajiny EÚ, ktoré na záchranu svojich bánk neintervenovali.

Odvod je jednoduchým spôsobom, ako politické a finančné náklady krízy rozložiť z časti členov EÚ na všetkých. Pokiaľ ho zavedú, v krajinách s pomerne stabilnými finančnými sektormi sa preriedi kapitál, spomalí tok úverov a zvýšia sa bankové poplatky len preto, že inde utratili obrovské sumy na podporu svojich finančných sústav – a preto, že Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »si nikdy nenechá ujsť príležitosť na unifikáciu pravidiel naprieč EÚ.

Skrátené znenie príspevku uverejňujeme v spolupráci s Project Syndicate. Jeho úplné znenie v českom jazyku nájdete na tomto odkaze.