Lídri gréckych koaličných strán PASOK, Nová Demokracia a LAOS ani po celonočnom kole rokovaní s premiérom Lucasom Papademosom nedokázali nájsť spoločnú reč na všetkých bodoch reformného a úsporného programu, ktorý od Atén žiadajú medzinárodní veritelia za poskytnutie ďalšej pomoci. Otvorená ostáva jediná otázka – znižovanie dôchodkov.

Vláda potrebuje tento rok ušetriť 1,5 % HDP, čo je 3,3 miliardy eur. Dodnes sa jej podarilo dohodnúť na opatreniach, ktoré by mali znížiť výdavky o 3 miliardy eur. Podľa nemenovaných vládnych zdrojov majú teraz dva týždne na to, aby našli spôsoby ako ušetriť zvyšných 300 miliónov eur.

Minister financií Evangelos Vanizelos sa dnes podvečer chystá neúplnú dohodu predložiť zvyšku eurozóny. „Odchádzam do Bruselu s nádejou, že prebehne stretnutie Euroskupiny a bude prijaté pozitívne rozhodnutie o novom záchrannom programe,“ povedal novinárom. „Finančné prežitie krajiny v najbližších rokoch závisí od nového programu. Je to zodpovednosť každého.“

Premiér stále dúfa, že sa dohodnú

Papademos sa však nevzdáva a dúfa, že mu s lídrami strán podarí dohodnúť ešte pred večerným stretnutím ministrov. Krajinu tlačí čas, už 20. marca musí splatiť 14,5-miliardový dlh, čo nedokáže bez vonkajšej pomoci. Bez tranže od medzinárodných veriteľov dôjde k neriadenému bankrotu.

Atény však musia splniť podmienky, ktoré výrazne znížia životný štandard mnohých Grékov. Osobitné výhrady voči tomuto postupu má najmenšia koaličná strana, pravicové Ľudové pravoslávne hnutie LAOS.

Jednou z pálčivých tém bolo aj zníženie minimálnej mzdy. Nakoniec sa dohodli, že klesne o viac ako pätinu – 22%. Tento krok by mal podporiť konkurencieschopnosť upadajúcej ekonomiky.

Ako uvádza agentúra Reuters vláda chce prisľúbiť znižovanie výdavkov a zvyšovanie daní, ktoré by mali vyniesť 13 miliárd eur v období 2012 – 2015. Ide o takmer dvojnásobok toho, čo pôvodne zamýšľali.

Veritelia sú už frustrovaní

Predstavitelia eurozóny trvajú na tom, že všetky body programu musia byť dohodnuté do 15. februára, aby potom bolo ešte dosť času na komplexné právne procedúry. Gréckej vláde sa však nedarí ani dokončiť dohodu na odpustení časti dlhu. Čaká sa zároveň na rozhodnutie Európskej centrálnej banky, či sa k dobrovoľnej reštrukturalizácii pridá.

ECB je jedným z najväčších gréckych veriteľov a vraj uvažuje o tom, že vymení grécke dlhopisy, ktoré kúpila minulý rok za dlhopisy z dočasného eurovalu (EFSF). Denník the Wall Street Journal pritom citoval anonymné zdroje.

Idea je taká, že by bondy za 50 miliárd nahradili za 39-miliardové dlhopisy z EFSF. Strata by bola teda na úrovni 11 miliárd eur. Okrem súkromného sektora by sa tak na odpustení časti gréckeho dlhu podieľali aj verejní investori. ECB však k tomuto kroku nepristúpi, pokiaľ nepadne konečná dohoda o účasti súkromných veriteľov na reštrukturalizácii.

Gréci však za takmer dva roky, čo čerpajú pomoc, ktorá má zabrániť bankrotu opakovane sklamali medzinárodných veriteľov, pretože nedokázali plniť stanovené podmienky. Nezlepšili ani výber daní, pravidelne míňajú rozpočtové ciele, odkladajú prepúšťanie vo verejnom sektore, privatizácia ledva začala.

Európski partneri a Medzinárodný menový fond už začínajú byť frustrovaní z neustáleho dohadovania o tých istých opatreniach. Ministri financií eurozóny vládu v sobotu kritizovali za nevykonané štrukturálne reformy a reformy pracovného trhu.

Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa však odvoláva na tvrdšiu recesiu ako pôvodne očakávalo, ktorá má vplyv na dodržiavanie rozpočtových cieľov. Deficit znížilo z viac ako 15 % HDP v roku 2009 na 9 – 9,4 % v minulom roku, avšak je veľmi nepravdepodobné, že splní 3-percentný limit v roku 2014.

Ekonomika je už piaty rok za sebou v recesii. EÚ a MMF však tvrdia, že za to môže práve nečinnosť pri posilnení konkurencieschopnosti a otvorení ekonomiky. Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Nemecko už pripravili plán B pre prípad gréckeho bankrotu a navrhli vytvorenie osobitného účtu, z ktorého by Atény kryli časť strát veriteľom.

Do roku 2015 majú prepustiť 150 tisíc zamestnancov vo verejnom sektore, avšak vlani neprepustili všetkých plánovaných 30 tisíc pracovníkov.

Daňové úniky sú stále výrazným problémom. Bývalý minister financií Jorgos Papaconstantinou minulý rok v máji avizoval v rámci plánu boja proti takýmto podvodom získať 2,5 miliardy eur v roku 2011 a 4,4 miliardy eur v roku 2012. Avšak ani tento cieľ neplnili, lebo výber daní bol oveľa slabší.

Tieňová ekonomika tiež komplikuje situáciu krajiny. Tvorí viac ako štvrtinu 220-miliardového hospodárskeho výkonu, čo je najvyšší podiel v eurozóne. Štátna kasa takto ročne prichádza o 40 – 45 miliárd eur.

Ani privatizácia, ktorá má do roku 2015 vyniesť 50 miliárd eur, neprebieha tak hladko ako čakali.  Minulý rok takto štát získal len 1,7 miliardy eur, pričom pôvodný plán bol 5 miliárd eur, a neskôr ho upravili na 4 miliardy eur. Tento rok chcú získať 9,3 miliardy eur predajom budov a podielov v energetických spoločnostiach.

(EurActiv/Reuters)