Pozadie

V septembri 2004 uverejnila Komisia Zelenú knihu stanovujúcu všeobecné pravidlá pre konzultácie zúčastnených, ktoré prebiehali do januára 2005. Cieľom dokumentu bolo otvoriť debatu o tom, ako najlepšie prekonať súčasnú fragmentovanosť európskeho trhu s obrannými zariadeniami. Navrhuje dve legislatívne možnosti. Jednou je vytvorenie interpretačného oznámenia, ktoré by vyjasnilo existujúci právny rámec bez podstatnej zmeny výnimky, ktorú zmluva dáva obrannému sektoru pri uplatňovaní pravidiel EÚ o verejnom obstarávaní. Druhou možnosťou je nová smernica prispôsobená obrannému trhu, ktorá by pokrývala „nie-podstatnú“ vojenskú výstroj.

Snahy o podporu vzniku efektívneho trhu s obrannými zariadeniami sa datujú k dvom oznámeniam komisie o otázkach týkajúcich sa obrany, prijatých v rokoch 1996-1997. Dokumenty iniciovali konkrétne návrhy zo strany členských krajín, bezprostredné kroky na európskej úrovni však boli stále považované za predčasné. V oznámení vydanom 10. apríla 2002 žiadal Parlament Komisiu, aby sa k otázke vrátila. Komisia 11. marca 2003 vydala nové oznámenie, ktoré

vyjadrovalo dlhodobú potrebu konkurencieschopného európskeho obranného priemyslu, ktorý by podporil Európsku bezpečnostnú a obrannú politiku (ESDP).

Európska obranná agentúra EDA, ktorá funguje pod Radou EÚ zvolila medzivládny prístup k zlepšeniu efektivity na obrannom trhu. V máji 2006 dostala EDA podporu od 22 členských štátov pre zavedenie dobrovoľných pravidiel pri obstarávaní v oblasti obrany (Code of Conduct on Defence Procurement), ktoré boli odsúhlasené ministrami obrany v novembri 2006. Umožní to participujúcim členským štátom obísť článok 296 zmluvy o ES, ktorý na základe „esenciálnych bezpečnostných záujmov“ pozastavil vnútorný trh EÚ s obrannými zariadeniami. Teraz sú cez Electronic Bulletin Board ponúkané  kontrakty v oblasti obranny cez verejné obstarávanie.  

V záujme podpory takéhoto režimu, schválili ministri v máji 2006 Code of Best Practice in the Supply Chain, ktorý má za cieľ zväčšiť prínosy väčšej konkurencie aj malým spoločnostiam, ktoré by sa nemohli uchádzať o kontrakty
priamo, ale môžu pôsobiť ako subdodávatelia.

V súčasnosti sa dobrovoľným režimom riadi 24 štátov. Len Maďarsko a Španielsko využili možnosť nezapojiť sa do tohoto režimu od začiatku, no už vtedy obe krajiny nevylúčili, že tak urobia neskôr a stalo sa tak od 1. júla 2007. Rumunsko a Bulharsko sú v štádiu prehodnocovania Code of Conduct a rozhodnú sa o zapojení neskôr. Dánsko, ktoré má všeobecnú výnimku z účasti na SZBP, nie je súčasťou EDA.

Rok od spustenia režimu, vlády zverejnili vyše 200 výziev v hodnote okolo 10 miliárd eur.

Otázky

Podľa Komisie by mala politika obranných zariadení EÚ spočívať na piatich základných princípoch:

• efektívnosť nákladov na obranu
• udržiavanie konkurencieschopnej obrannej a technologickej industriálnej základne
• lepší prístup výrobkov z EÚ na trhy tretích krajín
• bezpečnosť dodávok
• potreba rešpektovania prednostných práv členských krajín v tejto citlivej oblasti.

Komisia sa snaží zabezpečiť efektivitu nákladov vytvorením európskej príručky štandardizácie obranných zariadení (2004) a na základe výsledkov konzultácií o príslušnej Zelenej knihe chce začať s vytváraním vhodného právneho nástroja pre podporu transferu obranných zariadení v rámci Únie. Cieľom Komisie je tiež navrhnúť Rámec EÚ pre obranné zariadenia, na ktorý by dohliadala agentúra (či agentúry), a cieľom ktorého by bolo spojiť, rozvinúť a rozšíriť národné iniciatívy a tiež využiť mechanizmy a nástroje EÚ.

Komisia sa domnieva, že „európska politika vojenských zariadení nemá v žiadnom prípade kopírovať USA“. Európa musí efektívnejšie využívať vlastné existujúce zdroje a s týmto cieľom sa musí snažiť harmonizovať svoje štandardy pre zariadenia a vytvoriť európsky trh s obrannými zariadeniami. Okrem posilnenia politickej a parlamentnej kontroly nad celým procesom chce tiež Komisia podporiť výskum súvisiaci s obrannými technológiami, čo predpokladá aj 7. výskumný program.

Aby mali zúčastnení aktéri jasný obraz o povahe európskeho obranného priemyslu, navrhla Komisia spustenie pravidelného monitorovania priemyselnej výroby súvisiacej s obranou.

Pozície

Európska skupina obranného priemyslu (European Defence Industries Group - EDIG) podporuje vytvorenie Európskeho trhu s obrannými zariadeniami (European Defence Equipment Market - EDEM) - transparentnejšieho a otvorenejšieho trhu v rámci Európy, ktorý by spĺňal požiadavky na vojenský materiál.

Podpredseda Komisie Günter Verheugen: „Otvorenie vnútorného trhu pre produkty obrany posilní našu ekonomiku a zvýši kokurencieschopnosť európskych obranných spoločností.“

Výkonný riaditeľ Európskej obrannej agentúry Nick Witney sa na margo Code of Conduct vyjadril: „Tento režim vytvorí nové možnosti pre spoločnosti v Európe, posilní naše technologicko-obranné základy a poskytne za peniaze lepšiu hodnotu armádam a daňovým poplatníkom.“