Pozadie

Bezpečnejšie cestové dokumenty, ktoré je ťažšie falšovať, boli jedným z centrálnych bodov boja proti organizovanému zločinu a ilegálnemu prisťahovalectvu. Po 11. septembri 201 začali Spojené štáty tlačiť na všetkých svojich partnerov, predovšetkým na krajiny s ktorými mali bezvízový styk, aby do cestovných dokumentov zahrnuli „biometrické identifikátory“. EÚ v súčasnosti implementuje návrhy, ktoré sa týkajú ako pasov pre občanov EÚ, tak aj víz a povolení pobytu pre občanov tretích krajín.

Biometrické identifikátory sú pozorovateľné biologické charakteristiky jedinca, ktoré možno využiť na jeho identifikáciu (podoba tváre, odtlačky prstov, či obsah dúhovky alebo sietnice). V máji 2003 prijala Medzinárodná organizácia civilného letectva (International Civil Aviation Organization - ICAO) základnú dohodu o zahrnutí biometrickej identifikácie do pasov a iných Prístrojovo čitateľných cestovných dokumentov (Machine Readable Travel Documents - MRTDs). Identifikácia tváre bola vybratá ako globálne interoperabilný biometrický údaj pre asistované prístrojové potvrdzovanie identity.

V novembri 2003 sa Rada dohodla na cieli zahrnutia biometrických údajov do víz a povolení k pobytu, ktoré vydávajú členovia EÚ pre občanov tretích krajín. Návrhy však boli zbrzdené technickými ťažkosťami a tak luxemburské predsedníctvo vydalo 22. decembra 2004 na posúdenie dokument, v ktorom načrtáva dve možné riešenia. Návrh Komisie pre uchovávanie biometrických dát vo Vízovom informačnom systéme (Visa Information System - VIS) a ich výmene medzi členskými krajinami, bol podaný v decembri 2004.

Komisia prijala 18. februára 2004 návrh Regulácie harmonizujúci bezpečnostné štandardy, vrátane biometrických údajov, v pasoch občanov EÚ.

V decembri 2004, po schválení Parlamentom, bolo Nariadenie o pasoch EÚ prijaté Radou. Na základe jeho znenia musia novovydané pasy obsahovať digitálne fotografie tváre (do 18 mesiacov) a odtlačky prstov (do troch rokov). Pasy tiež musia byť „prístrojovo čitateľné“ - musia obsahovať čiarový kód, na základe ktorého budú počítače schopné vyhľadať osobné údaje.

Otázky

Právny základ Nariadenia o biometrických údajoch v pasoch

V počiatočnom období boli vznášané námietky voči zákonnej báze návrhov podľa Článku 18 Zmluvy z Nice. Ten špecificky vylučuje možnosť zavádzania harmonizovaných pasov v EÚ formuláciou v ktorej stojí, že právomoc Komisie konať pri presadzovaní slobody pohybu „nesmie byť aplikovaná na ustanovenia týkajúce sa pasov, identifikačných kariet, či povolení k pobytu“.

Nariadenie je rozšírením Schengenskej dohody a preto sa netýka Británie, Írska, Islandu, Nórska či Švajčiarska. Tieto krajiny však zaviedli vlastné pravidlá zodpovedajúce pravidlám EÚ. Británia, ktorá bola vylúčená na základe toho, že nepodpísala aspekty schengenského acquis týkajúce sa hraničných kontrol, však tvrdí, že jej Schengenský protokol dáva právo „vstúpiť“ do Nariadenia.

Výber biometrických údajov

Komisia pôvodne určila za povinný biometrický identifikátor fotku tváre a odtlačky prstov len ako nepovinný identifikátor. Nariadenie prijaté Radou však stanovuje, že povinné sa majú stať aj odtlačky, zároveň však dáva krajinám viac času na implementáciu zmien.

Niektoré členské krajiny podporujú aj používanie obrazov dúhovky, Komisia však tvrdí, že potrebná technológia ešte nie je dosť spoľahlivá.

Uchovávanie biometrických údajov a otázky súkromia

Biometrické identifikátory by mali byť uchovávané na čipe v cestovných dokladoch a súčasne v európskej databáze, ktorá je vo vývoji, nazvanej Schengenský informačný systém II (SIS II).

Okrem toho má byť vytvorený Vízový informačný systém (VIS), ktorý by mal fungovať od roku 2007. Údaje o uchádzačoch o víza (vrátane biometrických dát) budú zhromažďované na národnej úrovni konzulátmi mimo EÚ a potom prenášané do centrálnej databázy únie.

Organizácie zaoberajúce sa ochranou osobnosti i niektorí politici varujú, že sú potrebné prísne pravidlá zabezpečujúce, aby boli biometrické identifikátory využívané len pre účely identifikácie a nie ako prostriedok na sledovanie a kontrolu osôb. Existujú návrhy na vytvorenie systému, vďaka ktorému by sa občania mohli sťažovať inštitúciám ochrany dát v prípadoch keď si myslia, že bolo porušené ich právo na súkromie.

Zastavenie falšovanie dokumentov

Nariadenia EÚ ohľadom cestovných pasov obsahujú niektoré preventívne kroky proti ich falšovaniu, ako sú požiadavky na techniku tlače či kvalitu papiera. Okrem toho má byť vytvorený európsky systém archivácie obrázkov, FADO, ktorý by umožnil rýchlu a efektívnu výmenu informácií o pravých a falšovaných cestovných dokumentoch medzi členskými krajinami. Databáza FADO bude obsahovať obrazové podoby falošných dokumentov a zhŕňať informácie o bezpečnostných technikách i spôsoboch falšovania.

Systém nahradí doterajšie výmeny informácií „na papieri“ až vtedy, keď všetky členské krajiny zavedú vlastné počítačové systémy.

Okrem toho bude EÚ a USA tieto informácie podávať aj Interpolu, ktorý má vytvoriť medzinárodnú databázu ukradnutých cestovných pasov.

Víza a povolenia k pobytu

Návrhy na zahrnutie čipov s biometrickými údajmi do víz a povolení k pobytu v EÚ boli odložené kvôli technickým problémom. Ukázalo sa, že ak by bol do jedného dokumentu zahrnutý viac ako jeden čip, tieto čipy by spolu „bojovali“ a dokument by tak nebol elektronicky čitateľný. Ak by teda tretie krajiny zaviedli do svojich pasov biometrické čipy, akýkoľvek biometrický čip pridaný vo víze do EÚ by znefunkčnil celý dokument. Objavili sa preto návrhy na zavedenie samostatných kariet slúžiacich ako povolenia k pobytu, či víza, ktoré by obsahovali biometrické čipy. Inou možnosťou je, že biometrické údaje (fotografia a odtlačky prstov) nebudú súčasťou samého víza, ale len centrálnej databázy VIS. Kritici však poukazujú na to, že na plné fungovanie by si toto riešenie vyžadovalo branie odtlačkov a/alebo scanovanie tváre jednotlivcov, ktorí chcú vstúpiť do EÚ, priamo na hranici, a ich porovnávanie s databázou VIS. Takáto procedúra by spomalila procesy na hraniciach a bola by značne nákladná (náklady na technické dovybavenie hraničných priechodov, dodatočné pracovné sily a pod.)

Náklady zavádzania biometrických údajov a ekonomické perspektívy

Hoci Komisia povzbudzuje členské krajiny aby zdieľali potrebné technické vybavenie a vytvárali spoločné konzulárne úrady, čo by znížilo náklady, musí čeliť kritike europoslancov za to, že plne nevyčíslila náklady plánov.

Biometrický priemysel prekvitá - tlak na rýchle zahrnutie biometrických údajov do dokumentov mu vytvára stabilne vysoký dopyt. Tento technologický upgrade cestovných dokumentov je však len čiastočným riešením, ak nebude prijatý na globálnej úrovni. Je potrebná medzinárodná štandardizácia nových technológií, inak sa v ich zavádzaní prejavia veľké zdržania.

Spolupráca s USA

Všetky bývalé členské krajiny okrem Grécka, plus Slovinsko z nových členských krajín, sú zahrnuté v zozname 27 krajín, ktorých občania nepotrebujú pre vstup do USA víza. Po útokoch z 11. septembra však USA zvýšili tlak na zavedenie biometrických údajov do pasov a oznámili, že všetci cestujúci do USA bez biometrických pasov budú potrebovať po jeseni 2004 víza. V roku 2004, krátko pred vypršaním termínu, bol tento na žiadosť únie posunutý o rok. Od 26. októbra 2005 však budú môcť do Spojených štátov bez víz cestovať len občania s biometrickými pasmi.

Spojené štáty vytvárajú databázu na zhromažďovanie biometrických identifikátorov zahrnutých v cestovných dokumentoch (digitalizované fotografie a odtlačky prstov na vízach pre väčšinu krajín sveta, a digitálne fotografie v pasoch pre krajiny participujúce na programe bezvízového styku s USA).

Pozície

Bývalý komisár pre spravodlivosť a vnútro Antonio Vitorino zdôraznil, že zavedenie biometrických údajov je v zhode s požiadavkou Medzinárodnej organizácie civilného letectva - nie podmienkou Washingtonu. Vyhlásil tiež, že to zlepší správnosť identifikácie a sťaží falšovanie pasov. Trval na tom, že EÚ sa kvôli technológii nemusí ničoho báť: „Uznávam, že ide o využívanie technológie, ktorá môže ohroziť základné práva... Musíme prijať našu politickú zodpovednosť a poskytnúť právny rámec jasne definujúci kontext, v ktorom majú byť biometrické údaje použité.“

Podľa Rady je „harmonizácia bezpečnostných prvkov a integrácia biometrických identifikátorov dôležitým krokom k využívaniu nových prvkov v perspektíve budúceho vývoja na európskej úrovni, ktorý urobí pasy a ostatné cestové dokumenty bezpečnejšími a vytvorí spoľahlivejšie pojítko medzi nimi a ich držiteľom. Ide o dôležitý príspevok k zabezpečeniu pasov a ostatných cestovných dokumentov pred ich podvodným použitím.“

Britská vláda nesúhlasí so svojim vylúčením z nariadenia o pasoch a vydala jednostranné vyhlásenie, v ktorom „ľutuje“ že jej bolo odmietnuté právo zúčastniť sa na prijímaní týchto krokov.

Správa publikovaná v marci 2005 Spoločným výskumným centrom EÚ, vypravovaná na žiadosť Výboru pre občianske práva Európskeho parlamentu, charakterizuje biometrickú technológiu ako „prelínajúcu sa“ z jej využitia v pasoch do stále väčšej úlohy v každodennom živote. Podľa správy by mali byť identifikátory rozličného druhu - obraz dúhovky, rozoznávanie odtlačkov prstov a obrazov tváre - používané postupne pre finančné transakcie, vstup na pracovné miesta, školy, priestory pre voľný čas a do domácností, čo by malo zaistiť ich bezpečnosť. Správa identifikuje štyri hlavné otázky:

• Technológia: systémy sú zatiaľ v počiatočnej fáze vývoja a majú problémy so spoľahlivosťou, bezpečnosťou a interoperabilitou. Je preto potrebné skúmať, ako budú fungovať v praxi veľké systémy zberu a vyhodnocovania biometrických údajov.
• Zákonnosť: s postupom technológie bude potrebné prijať novú legislatívu definujúcu povolený zber a použitie biometrických údajov.
• Prijateľnosť: bude potrebné vynaložiť dodatočnú energiu na zabezpečenie akceptovania vývoja občanmi a zabránenie sociálnej exklúzie handicapovaných občanov.
• Hospodárnosť: správa tvrdí, že Európa bude môcť zo svojej pozície na špici biometrických technológií výrazne profitovať.

Pre organizácie zaoberajúce sa ochranou súkromia, ako je britská Statewatch, vidia negatíva biometrickej identifikácie ako veľmi reálne hrozby. Tony Bunyan, riaditeľ Statewatch, vyhlásil: „Tieto návrhy sú ďalším výsledkom „vojny proti terorizmu“ čo ukazuje, že EÚ sa snaží rovnako silno ako USA zaviesť systémy globálneho sledovania, ktoré majú omnoho viac spoločného s politickou a spoločenskou kontrolou, než bojom proti terorizmu.“

Statewatch tiež kritizovalo správu Spoločného výskumného centra. Vyčítajú jej, že sa nevenuje reálnym problémom, nakoľko si nevšíma ani na snahy o zintenzívnenie sledovania živené bojom proti terorizmu, ktoré majú byť skutočnou hybnou silou zavádzania biometrických technológií, ani opozíciu Európskeho parlamentu. Statewatch obvinilo EÚ, že v honbe za predpokladanými ekonomickými prínosmi technológie minimalizuje problémy technologickej povahy a ochrany dát.

Ďalšie kroky

Od roku 2005 zavádzajú členské krajiny do novovydaných pasov:

• digitálne obrazy tváre (do 18 mesiacov)
• odtlačky prstov (do 3 rokov). Členské krajiny vytvorili výbor, ktorý má rozhodnúť o detailoch procesu odberu odtlačkov prstov.

Súčasné návrhy ohľadom víz a povolení by mali byť, vzhľadom na spomínané technické problémy, prehodnotené Komisiou.