Pozadie

Napriek tomu, že sa dlhodobo uvažovalo o používaní iných identifikátorov ako fotografie na dokladoch, až v súvislosti s teroristickými útokmi dostáva debata reálnu podobu. Biometrické údaje sa majú čoskoro dostať do pasov a víz na európskej úrovni, ich zavedenie sa očakáva v ID kartách vo Francúzsku aj v návrhu ID karty vo Veľkej Británii, kde táto správa vyvolala búrlivú debatu. Okrem toho sa uvažuje o ich využití pri vstupoch do budov, pri bezpečnostných či finančných operáciách, ako aj pri prístupe do počítačových systémov.

Druhým už spomínaným využitím tejto technológie by mohlo byť volenie. Niekoľko pilotných projektov e-volieb už rámci Európy prebehlo. Ich zástancovia  poukazujú na fakt, že využitie biometrických údajov je jediný istý spôsob, ako zabezpečiť hladký priebeh volieb.

Otázky

Bezpečnosť

Používané sú tri hlavné argumenty v prospech bezpečnosti elektronického hlasovania

• overovanie totožnosti voliča;
• zaistenie anonymity;
• zabránenie viacnásobnej voľbe. 

E-voľby

V Európe, bolo vyskúšaných niekoľko spôsobov e-volieb. Nie všetky sa stretli s rovnakým úspechom. Najčastejšie išlo o špeciálne upravené voličské búdky v ktorých bolo možné voliť pomocou špeciálne upravených e-kariet nesúcich špecifickú informáciu o voličovi. Iný systém umožňoval voličom odvoliť cez počítač pomocou špeciálneho kódu ktorý im bol poslaný poštou.

E-Poll

Súčasťou programu eTEN, je aj projekt E-Poll (E-voľby, alebo E-prieskum), ktorý bežal v rokoch 2000-2002. Jeho úlohou bol vývoj technológie, ktorá by umožnila občanom voliť elektronicky (aj invalidom, či zrakovo postihnutým) a zároveň by mohol byť používaný vo viacerých jazykoch, čo by umožnilo jeho využitie v celej EÚ. Mal fungovať na jednotnej platforme, ktorá by dokázala využívať rôzne zariadenia bez biometrických dát, alebo aj s nimi, prostredníctvom počítača alebo mobilného telefónu.

Pilotné projekty

Elektronické hlasovanie bolo použité v Taliansku, Belgicku, Poľsku, Švajčiarsku. Zatiaľ boli používané rôzne spôsoby a išlo vždy len o menší región. V prípade talianskeho Ladispoli boli využité aj biometrické údaje, tieto boli najprv zozbierané a potom overované prístrojom pri samotnej voľbe. Vo všetkých prípadoch to výrazne urýchlilo sčítanie, keďže počítač posielal údaje priamo do centra.

Etika

Ochrana osobných údajov má svoju legislatívnu úpravu už aj u nás. V Európskej únii ju ošetruje smernica z roku 1995, stanovujúca všeobecné podmienky pre narábanie s osobnými údajmi. Napriek tomu sa ukazuje, že technologický vývoj je omnoho rýchlejší, ako ten legislatívny. Preto bol zriadený projekt EÚ, ktorého cieľom je štúdium etických dôsledkov využívania biotechnológii. Projekt BITE (Biometric Identification Technology Ethics – etika biometrickej identifikačnej technológia) chce rozpútať debatu zameranú na sociálny, etický a legislatívny dopad využívania biometrických technológií, do ktorého by sa mali zapojiť všetky strany pracujúce v tejto sfére.

Pozície

Vedúci predstavitelia výskumu biometrických technológii v nich vidia najspoľahlivejšiu metódu overenia totožnosti. Podľa Komisie je jej prednosťou fakt, že identifikácia záleží na tom, kto človek je, a nie ta tom, čo vlastní (kreditka), alebo čo vie (heslo).

IDEA, International Institute for Democracy and Electoral Assistance (Medzinárodný inštitút pre demokraciu a volebnú pomoc) nedôveruje takýmto novým technológiám pre voľby. Zdôvodňuje to tým, že použitie takýchto technológií je tlakom odvetvia v čase trvania volieb a preto nie je dlhodobo udržateľná.

Experti z USA naopak tvrdia, že existujúca internetová technológia nemôže garantovať jediný hlas a pri tom chrániť identitu voliča. Profesor David Wagner z Kalifornskej univerzity povedal, "založenie volebného systému na internete ho nevyhnutne vystavuje riziku volebných machinácií a narušeniu súkromia ".

Iné obavy vyslovila členka Európskeho parlamentu Sarah Ludford, ktorá varovala, že použitie biometrických údajov v pasoch a vízach predstavuje hrozbu "sledovanej spoločnosti".

Statewatch a Americká únia pre občianske slobody (ACLU) vyjadrili vážne obavy z rozširovania množstva informácií, ktoré sú v elektronickej forme zhromažďované o individuálnych občanoch. V apríli 2005 sa spolu s inými občianskoprávnymi organizáciami spojili do Medzinárodnej kampane proti masovému sledovaniu.

Ďalšie kroky

Od roku 2005 zavádzajú členské krajiny do nových pasov:

• digitálne obrazy tváre (do 18 mesiacov)
• odtlačky prstov (do 3 rokov). Členské krajiny vytvorili výbor, ktorý má rozhodnúť o detailoch procesu odberu odtlačkov prstov.
• Súčasné návrhy ohľadom víz a povolení by mali byť, vzhľadom na spomínané technické problémy, prehodnotené Komisiou.