• Pán minister, niekoľkokrát ste zdôraznili, že by ste radi kládli dôraz na maďarskú susedskú politiku, najmä na vzťahy s krajinami, ktoré nemajú úplne ideálne vzťahy s Budapešťou. Ako chcete zlepšiť vzťahy s Bratislavou - budete schopní navzájom si porozumieť, spolupracovať so Slovenskou národnou stranou (SNS)?

Nebudem sa snažiť spolupracovať so Slovenskou národnou stranou.

• Ale SNS je tiež členom slovenskej vlády...

Nechcem spolupracovať s jednou stranou, ale v mene Maďarska chcem spolupracovať so Slovenskom. Spoločných tisíc rokov je faktom a my musíme vnímať vynárajúcu sa dynamiku nového slovenského štátu, ktorý existuje od 1. januára 1993. Tieto národné identifikačné rámce charakterizujú obnovu, alebo zázrak zrodenia. Skutočnosť, že krajina existuje, že ju možno nájsť na mape, je zdrojom sily. Nie je náhodou, že Slováci umiestnili dvojkríž na eurové mince dvojkríž skôr, než Maďari. Neutiekli pred reformami, majú v sebe úžasnú dynamiku, ale súčasne veľkú zraniteľnosť. Nemajú históriu, chýba v nej tisíc rokov, keďže v tom čase sme im vládli. A domnievajú sa, že sa majú s nami o čo sporiť.

Je to komplexná situácia a zatiaľ neprišli k tomu bodu v procese sebaidentifikácie, v ktorom sa môžu múdro vyrovnať s históriou a obrátiť do budúcnosti.

Ak má každá strana svojich extrémistov, títo ľudia sa navzájom provokujú. Z médií tiež viem, že mládežnícke hnutie '64 žúp' robí od štvrtka nábor členov na Slovensku. To, čo vyprovokujú za tri dni, budeme musieť liečiť pol roka. Teraz provokuje maďarská organizácia, ale je to rovnaká situácia, ako keď Ján Slota povie niečo naozaj zlé.

• Sú podľa vás provokácia na štátnej úrovni a provokácia zo strany extrémistickej organizácie na rovnakej úrovni?

Môžeme to analyzovať, ale z našej strane je to skôr sebamystifikácia, nahováranie si, že to sme neboli my, ale provokatéri. Krajina musí vedieť, ako zvládať svojich extrémistov buď legislatívnymi alebo policajnými nástrojmi. Bolo by skvelé, ak by sa to nezhoršilo do takej úrovne, ktorá by mohla spôsobiť medzištátny škandál. Je to zodpovednosť štátu.

• Nedosiahli sme už tento bod? Uplynulé prezidentské voľby na Slovensku mali svoj silný protimaďarský rozmer. Nepriamo sa to ukázalo na výsledkoch, priamo na kampani proti Radičovej.

Protimaďarské správanie sa nezrodilo v týchto dňoch, existovalo už i medzi utláčanými Slovákmi. V časoch monarchie bol maďarský jazyk vtĺkaný do hláv slovenských detí trstenicou, pretože úbohé dieťa, keď prišlo vo veku 6 rokov do školy, nevedelo ani slovo po maďarsky. Takto začali naše vzťahy. Dnes sa dotkneme Slováka a on alebo ona sa stane v priebehu minúty precitlivelým.

K Slovákom musíme pristupovať s nekonečnou trpezlivosťou, ale súčasná slovenská vláda pre to nie je ideálnym partnerom. No v čase, keď tam nastúpi lepšia vláda, možno my nebudeme mať vládu kráčajúcu touto cestou. Bezhraničná trpezlivosť a porozumenie sú nevyhnutné. Ak je to  potrebné, treba byť rozhodný a tvrdý, ale to nie je vždy najlepším riešením.

• Posuňme sa politicky viac na východ. Prvé týždne Českého predsedníctva poznačila plynová kríza, z ktorej vydobilo politický kapitál najmä Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk » Hospodárske výhody pohltila hospodárska kríza. Akú stratégiu by ste v takomto stave odporučili EÚ, pokiaľ ide o vzťah s Ruskom: cukor alebo bič? Spýtam sa inak: Južná vetva Plynovodom Južná vetva chce Gazprom transportovať ruský a kaspický plyn na trhy v juhovýchodnej a južnej Európe bez toho, aby musel prechádzať územím Ukrajiny. viac na www.EuropskaUnia.sk »alebo Nabucco?

Ako prvé a najdôležitejšie by som EÚ navrhol klásť dôraz na jednotnosť. Ale nič nemôže byť komplikovanejšie ako toto. Rusko nie je transparentným partnerom. V prípade MOL ide o podobný problém: nevieme, kto je za tým. Ani ich tradície nepreferujú transparentnosť, nakoľko ruské metódy vychádzajú z byzantských tradícií a nie z protestantskej etiky. Druhá spomenutá nazýva veci pravými menami, zatiaľ čo prvá nie. Vyjednávať s touto kultúrou je naozaj náročné. Predovšetkým by sme mali vedieť, čo sa v Rusku deje a mali by sme si byť vedomí jeho záujmov.

V teórii konfliktu existujú rôzne úrovne a podľa môjho názoru, ako čas plynie, EÚ a Rusko hrajú hru. Znamená to, že sa na seba usmievame, ale súčasne hľadáme spôsoby, ako si vzájomne prekaziť svoje plány. Teoreticky, potom prídu vyjednávania, na ktorých vyložíme svoje karty a vyjadríme, čo ponúkame a čo žiadame na výmenu.

Problémom je, že členské krajiny EÚ zakladajú vzťahy s Ruskom buď na národnom egoizme alebo, čo je oveľa horšie, na emóciách, ako to vidíme v prípade Lotyšov, Poliakov alebo Estóncov. Je nemožné takýmto spôsobom byť jednotnými.

• Plán Východného partnerstva je tiež súčasťou hry, pretože nie je v Moskve vítaný. Ako ste spomenul: usmievame sa na seba a potom sa snažíme prejsť si cez rozum. Povedal ste, že by ste rád budoval bilaterálne vzťahy s Ruskou federáciou. Neprotirečíte si?

Východné partnerstvo má podporu v rámci EÚ, ale nebude ľahkou úlohou zosúladiť ho so vzťahmi EÚ-Rusko. Celá postsovietska východná Európa sa zúčastňuje na tejto iniciatíve, až na Rusko. Možno povedať, že Východné partnerstvo je v súlade so želaniami Ruska, pretože Moskva neustále tvrdí, že sa nechce pripojiť k EÚ, ale chce byť jej partnerom. V tomto prípade by ale toto partnerstvo malo fungovať spôsobom, ktorý Rusko identifikuje ako taký, ktorý je v súlade s jeho želaniami.

• Moskva ale odmietla Východné partnerstvo s ospravedlnením sa, že nechce byť súčasťou skupiny, ale chce budovať svoje vzťahy s Bruselom na dvojstrannej úrovni...

Presne tak. A preto by sme mali nájsť súzvuk s Ruskom. Po svojom menovaní do úradu som na Ministerstve zahraničia zistil, že posledné stretnutie ruského a maďarského ministra zahraničia sa uskutočnilo v roku 2005. Vzťahy ale fungujú vďaka početným stretnutiam premiérov, niekedy častejším, než je potrebné. Teraz by som chcel obnoviť stretnutia ministrov zahraničia. Po tom, čo sa spoznáme a snáď si získame vzájomnú dôveru, začneme skúmať, kde môžeme spolupracovať.

tejto linke