Počas osláv v Berlíne „sa rola Ruska opäť zanedbala“, myslí si profesor Jean-Michel de Waele, politológ zo Slobodnej univerzity v Bruseli. „Z pohľadu krajín strednej Európy by kladenie dôrazu na rolu Gorbačova znamenalo zníženie [váhy] svojej úlohy,“ dopĺňa.

Západ ponúka svetu nekompletný a trochu zavádzajúci pohľad na koniec sovietskeho impéria, ak sa interpretácia histórie zameriava úzko len na noc z 9. na 10. novembra 1989: „Píšeme históriu len s jedným dátumom, zatiaľ čo je to dlhý proces. Pád Berlínskeho múra je iba jedným kúskom v domine.“

De Waele si myslí, že najväčšiu rolu v zmene svetového poriadku na prelome 80. a 90. rokov zohral vtedajší sovietsky líder Michal Gorbačov: „Je to pravdepodobne najdôležitejšia osoba.“ Pád sovietskeho bloku je podľa politológa dôsledkom zmien, ktoré Gorbačov priniesol na medzinárodnú scénu v 80-tych rokoch. „Ak by pretrvávalo napätie studenej vojny, nič z toho, čo sa udialo vo východnej Európe, by sa nestalo.“

Z politického hľadiska Gorbačov „trochu pootvoril dvere, čím spôsobil obrovský prievan vzduchu, ktorý začali dýchať ľudia,“ vysvetľuje de Waele.

Bruselský politológ podopiera svoje tvrdenia argumentom, že reformy sovietskeho lídra vtedajší konzervatívni lídri Gustáv Husák (ČSSR), Erich Honecker (NDR) a Nikolae Ceausescu Rumunsko Rumunsko musí po vstupe do EÚ 1. januára 2007 splniť podmienky v oblasti reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, v opačnom prípade mu hrozia sankcie, vrátanie zadržania finančnej pomoci EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk » neprijali a nepodporili. Ich „režimy to oslabilo“. Keď napríklad východní Nemci na uliciach kričali heslo „Gorbi“, na rozdiel od politickej elity „požadovali reformy“.

Proti Gorbačovovym reformám v sovietskom bloku sa rozhodla nezasiahnuť ani KGB a Červená armáda. Mysleli si, že sovietsky generálny tajomník reformuje systém tak, aby dokázal prežiť. „Ľavicové elity v Európe a v ZSSR si mysleli, že stredná Európa by sa mohla stať neutrálnou zónou medzi Ruskom a EÚ,“ uzatvára de Waele.

tejto linke