V stredu (3.12.) sa v Bruseli uskutočnili dve významné schôdzky z pohľadu východoeurópskych krajín. Na jednej strane pokračovala ministerská schôdzka NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorá začala v utorok, súčasne však EÚ predstavila návrh nového „Východného partnerstva.“ Akokoľvek, médiá v Gruzínsku, na Ukrajine, ako aj v balkánskych krajinách venovali viac pozornosti prísľubom Aliancie, než víziám európskej 27-ky.

Diplomatické zdroje potvrdili, že hlavným zámerom ministerskej schôdzky NATO bolo lobovanie USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »medzi európskymi spojencami za pozvánku do NATO pre Ukrajinu a Gruzínsku. Hoci sa ministri v záverečnom dokumente zhodli, že obe krajiny majú otvorené dvere, opäť nepadli žiadne konkrétne prísľuby alebo časové vízie, kedy by sa tak malo udiať.

Ukrajine a Gruzínsku ponúkla Aliancia posilnenie súčasných vzťahov. Média a lídri oboch krajín  tento krok interpretujú ako „de facto“ akčný plán pre budúce členstvo. Na druhej strane, Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »to pokladá za svoje víťazstvo. Dmitrij Rogozyn, ruský zástupca pri NATO, konštatoval: „V NATO existuje otvorený rozkol, ktorý sa prehĺbi, ak sa NATO rozhodne v budúcnosti expandovať.“

Víziu posilnených vzťahov ponúka svojim východným susedom aj Európska únia. V stredu predstavila novú iniciatívu „Východné partnerstvo“ (EaP), ktorá ponúka Ukrajine, Gruzínsku, Moldavsku, Bielorusku, Arménsku a Azerbajdžanu v istých smeroch preferenčné vzťahy. Nielen pomenovanie, ale i charakter dokumentu sa líši od tzv. európskych stabilizačných a asociačných zmlúv, ktoré Brusel v minulosti ponúkal krajinám Strednej a Východnej Európy ako nástroj ich prípravy na budúce členstvo.

„Východné partnerstvo“ sa od doterajšej Európskej politiky susedstva (ENP) odlišuje v niekoľkých smeroch. Sabine Fisher z Inštitútu pre bezpečnostné štúdiá v Paríži pre EurActiv identifikovala niekoľko zásadných zmien medzi oboma konceptami:

• zatiaľ čo dokumenty ENP majú spravidla len technický charakter, EaP predstavuje explicitný politický odkaz,
• EaP predpokladá, že podobne, ako v prípade Ukrajiny, asociačné a stabilizačné dohody v budúcnosti úplne nahradia dohody o partnerstve a spolupráci,
• na dvojstrannej úrovni EaP vytvára nový nástroj, tzv. „Komplexný program budovania inštitúcií,“
• EaP definuje procedúru pre vytváranie zón voľného obchodu a zjednodušenie vízového režimu pre krajiny, ktoré sa zapájajú do ENP,
• EaP obsahuje odkazy na prehĺbenie energetickej spolupráce s východoeurópskymi susedmi,
• regionálna a multilaterálna stopa bude v dokumentoch EaP oveľa viac výraznejšia, než v doterajších textoch ENP (navrhuje sa tiež ustanovenie mechanizmu pravidelných stretnutí na rôznych úrovniach, od expertných pracovných skupín až po summity hláv štátov, ktoré sa budú týkať politických otázok),
• na EaP by mohli byť z európskeho rozpočtu vyčlenené extra prostriedky – malo by ísť o cca 350 mil. eur vo forme pomoci pre posilňovanie verejných inštitúcií, kontroly hraníc, asistenciu malým firmám a podobne.

Špecifické budú vzťahy s Bieloruskom. Alexander Lukašenko, ak bude chcieť čerpať podporu a pomoc v rámci EaP, bude musieť prijať reformy, ktoré povedú k demokratizácii krajiny a spoločnosti. Po októbrovom rozhodnutí o zrušení zákazu pre vysokopostavených bieloruských lídrov cestovať do krajín EÚ je toto už druhé ústretové gesto Bruselu voči Minsku.

Rozhodnutia EÚ a NATO posilniť vzťahy s východnými susedskými krajinami prišli vzápätí po tom, čo sa obe organizácie vyslovili za opätovné nadviazanie dialógu s Ruskom. NATO si želá na začiatok neformálny dialóg ako náhradu za stiahnutie sa spojencov z Rady NATO-Rusko. EÚ je pre zmenu pripravená obnoviť rozhovory o novej Dohode o partnerstve a spolupráci. NATO a EÚ zmrazili svoje vzťahy s Kremľom po tom, čo sa Moskva v auguste rozhodla vojensky intervenovať v Gruzínsku (EurActiv 03/12/08).