Manningham- Buller tiež uviedla, že „z krátkodobého ani z dlhodobého hľadiska sme sa ja ani moji kolegovia neobávali“, že by Irak mohol použiť zbrane hromadného ničenia, uvádza New York Times.

Bývalá riaditeľka MI5 v rokoch 2002 až 2007 tieto slová predniesla počas svojho svedectva pred panelom vyšetrovateľov skúmajúcich udalosti, ktoré viedli k invázii v Iraku v roku 2003. Medzi svedkami sa už v minulosti ocitol aj bývalý premiér Tony Blair.

„Naše pôsobenie v Iraku radikalizovalo niekoľkých v generácii mladých ľudí, ktorý naše zapojenie sa tam, a ešte ku všetkému aj v Afganistane, vnímali ako útok na islam,“ povedala Manningham- Buller pre New York Times. Zároveň dodala, že informácie dostupné pred vojnou v Iraku neboli dostatočné na to, aby ospravedlnili inváziu krajiny. Generálna riaditeľka tajnej služby MI5 údajne vládu premiéra Blaira niekoľkokrát varovala, že napadnutie Iraku vystaví Veľkú Britániu väčšiemu riziku teroristických útokov.

Podľa Manningham- Buller tak bola invázia v Iraku nielenže neopodstatnená, ale aj odviedla pozornosť od skutočnej hrozby, ktorú predstavovalo teroristické hnutie Al- Kájda. „Zameraním sa na Irak sme venovali menej pozornosti hrozbe Al- Kájdy a zároveň hrozbe, ktorú toto hnutie predstavovalo v Afganistane,“ uvádza jej slová New York Times. „Domnievam sa, že to bol dlhodobý, hlavný a strategický problém,“ uzatvára bývalá šéfka MI5.

Invázia tak viedla k „takmer neuveriteľnému“ nárastu teroristickej činnosti v rámci Veľkej Británie, a to natoľko, že MI5 musela v nasledujúcich mesiacoch zdvojnásobiť svoj rozpočet.

Napriek tomu došlo už v júli 2005 v Londýne k samovražednému teroristickému útoku, pri ktorom zahynulo 52 ľudí a 700 ďalších utrpelo zranenie.

Menej útokov

V súčasnosti dochádza v krajinách EÚ k menšiemu počtu teroristických útokov. Posledný vážny pokus sa pritom odohral v decembri minulého roku, kedy sa nigérijský atentátnik pokúsil odpáliť nálož v lietadle smerujúcom do Spojených štátov. Tomu sa však podarilo aj vďaka náhode zabrániť.

Brusel sa tak v súčasnosti zameriava najmä na znižovaní teroristickej propagandy a tréningov potencionálnych atentátnikov. „Celkový počet útokov sa chvalabohu znížil. Teroristická propaganda a tréning sa však menia a to potrebujeme rozumne vyriešiť,“ povedala eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmström. EÚ preto plánuje zavedenie nových nástrojov na boj proti teroristickej činnosti, najmä v oblasti internetu. Očakáva sa, že poskytovatelia internetových služieb a súkromné spoločnosti pôsobiace na sieti budú vo väčšej miere spolupracovať pri odhaľovaní teroristov.

Mnohí sa však obávajú, že vďaka týmto opatreniam sa zníži sloboda prejavu na internete. Rámcové rozhodnutie EÚ o boji proti terorizmu prijaté v roku 2008 však podčiarkuje, že nič v ňom „sa nemôže interpretovať tak, že zámerom textu je zníženie alebo zákaz rozširovania informácií pre vedecké, akademické, či spravodajské účely.“

Dlhý zoznam nástrojov na boj proti terorizmu

Eurokomisárka Malmströmová zároveň po prvý raz zverejnila zoznam nástrojov, ktoré v súčasnosti slúžia na výmenu informácií a boj proti terorizmu a kriminalite v EÚ. Ten v sebe zahŕňa Schengenský informačný systém (SIS), Eurodac slúžiaci na spoluprácu pri azylových žiadostiach, Dohoda Prum o výmene profilov DNA a odtlačkov, či ďalšie.

Brusel však ešte stále nezaviedol do praxe klauzulu solidarity, ktorá je zahrnutá v Lisabonskej zmluve. Tá po vzore NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »predpokladá spoločnú akciu a podporu v prípade veľkého útoku alebo podobného incidentu. Rovnako zatiaľ ostáva hudbou budúcnosti aj fond bezpečnosti, do ktorého sa majú vyčleniť prostriedky na boj proti teroristickej činnosti. Na obdobie rokov 2007 až 2013 má EÚ rozpočet na boj proti terorizmu a organizovanému zločinu vo výške 745 miliónov eur.