Bulharskí diplomati potvrdili, že ich krajina je pripravená poskytnúť priestor na priame rokovania medzi oboma stranami, ktoré majú viesť k vytvoreniu Palestínskeho štátu a dosiahnutiu mieru v regióne. Vyhlásili to po návšteve izraelského prezidenta Šimona Peresa v Sofii minulú stredu. Bulharsko Bulharsko muselo tesne pred koncom predvstupového procesu čeliť hrozbe odloženia vstupu do EÚ o rok v prípade, že nestihne implementovať požadované reformy.viac na www.EuropskaUnia.sk »však nebude plniť úlohu sprostredkovateľa, dodal zdroj.

Peres v bulharskom hlavnom meste povedal, že krajina je veľmi dobrým miestom na uskutočnenie rokovaní s palestínskymi predstaviteľmi. Posledné vyjednávania sa pritom pozastavili kvôli masívnej vojenskej operácii Izraela v Pásme Gazy, ktorá trvala od decembra 2008 do januára 2009.

„Bulharsko je dobrým, veľmi dobrým miestom, kde sa stretneme s Palestínčanmi. Neviem si predstaviť lepšie miesto, také romantické, ktoré predstavuje pozvanie samo o sebe,“ cituje internetová stránka bulharského prezidenta Georgiho Parvanova Peresove slová.

Minulý mesiac pritom Sofiu navštívil aj prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás. Na otázku novinárov, či je taký krátky čas medzi návštevou predstaviteľov oboch strán v Bulharsku len náhodou alebo znakom vyššieho zapojenia Bulharska v mierovom procese na Blízkom východe Peres so žartom odpovedal, že nejde o náhodu, ale skôr o chybu, že sa obe stretnutia neuskutočnili v rovnakom čase.

Bulharsko má s Palestínskou samosprávou aj s Izraelom výborné vzťahy. Počas Druhej svetovej vojny bola krajina jediným spojencom Nemecka, ktorému sa podarilo uchrániť celé svoje 48- tisícové židovské obyvateľstvo pred deportáciou do koncentračných táborov, a to aj napriek naliehaniu Nemecka. Parlament, ortodoxná cirkev, intelektuáli a občania však vyjadrili nesúhlas s týmto krokom. Neskôr v 70. a 80. rokoch našlo niekoľko tisíc palestínskych utečencov azyl v Bulharsku, prihlásili sa tu do škôl a oženili. V dôsledku toho významná časť palestínskej elity hovorí bulharsky.

Peres zároveň od bulharského prezidenta Parvanova získal najvyššie štátne vyznamenanie.

Tlačové agentúry uviedli, že podľa listu, ktorý od palestínskeho prezidenta Abbása dostala šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton Členka Európskej komiesie pre vonkajší obchod (2008-2009), nahradila na tomto poste Petra Mandelsona.viac na www.EuropskaUnia.sk » sú Palestínčania pripravení priamo rokovať s Izraelom. Abbás ale požiadal „o niekoľko dní na záverečné konzultácie s arabskými partnermi, ako aj s výkonnými predstaviteľmi Fatahu a PLO,“ povedala Ashtonová a dodala, že palestínsky prezident by tak mohol byť pripravený predstaviť svoje stanovisko už v nedeľu, prípadne začiatkom budúceho týždňa.

Podľa palestínskej spravodajskej agentúry Ma´an čaká Abbás na vyjadrenie Kvartetu, ktoré má byť zverejnené budúci týždeň, a až potom oznámi svoj definitívny postoj k rokovaniam.

Postoje

Generálny manažér Community Media Network v jordánskom Ammáne Daoud Kuttab varoval, že hoci sú priame rokovania medzi izraelskou a palestínskou stranou najzrejmejšou cestou ako dosiahnuť mier, musia prebehnúť za zatvorenými dverami, aby mali úspech.

„Ku všetkým úspešným snahám v konflikte na Strednom východe nedošlo pred kamerami a pomocou verejne deklarovaných priamych rokovaní,“ uvádza a dodáva: „Každý expert na Strednom východe sa zhoduje, že najlepšou cestou ako dosiahnuť prelom v palestínsko- izraelských rokovaniach sú tajné rokovania v úzadí. Najväčšou prekážkou na akýkoľvek úspech je verejnosť na oboch stranách, takže čím viac bude verejnosť vynechaná z každodenných rokovaní, tým lepšie.“

„Samozrejme, verejnosť by mala byť zaangažovaná pomocou národného referenda keď sa už podarí dosiahnuť urovnanie, s ktorým budú súhlasiť obaja lídri. Ale kým tento šťastný deň nastane, alebo kým strany nebudú mať aspoň kontúry dohody, priame rokovania a príležitosti na fotografovanie sa by mali byť vnímané ako kontraproduktívne. Napokon, Palestínčania a Izraelčania už nemajú záujem na mierovom procese. Jednoducho chcú mier,“ dodal.