Pozadie

Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 začali Spojené štáty žiadať prístup k súkromným údajom, ktoré leteckí pasažieri poskytujú pri objednávaní leteniek – vrátane mena, adresy, ale aj informácií o kreditnej karte, e-mailovej adrese, telefónnom čísle, či rezervácií áut a hotelov (Passenger Name Records – PNR).

Leteckým dopravcom, ktorí to odmietli, hrozí strata práva na pristátie v Spojených štátoch.

Prvá dohoda medzi americkou vládou a Európskou komisiou bola podpísaná v máji 2004. USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »získali prístup k 34 rozdielnym typom informácií. Po sťažnosti Európskeho parlamentu však Európsky súdny dvor vyhlásil o dva roky neskôr dohodu za neplatnú. Dôvodom bolo, že nechránila dostatočne základné práva cestujúcich a nebola „založená na dostatočnom právnom základe“ (teda – Komisia ju nemala právo podpísať).

Odvtedy Spojené štáty stále hrozia spoločnostiam, ktoré podmienky nesplnia. Je preto potrebná nájsť novú dohodu, ktorá zaplní právne vákuum, a predíde tak chaosu na európskych letiskách.

V októbri 2006 bol dohodnutý dočasný systém, ten však vyprší v júni 2007. Rokovania o novej zmluve stále prebiehajú.

Otázky

Predstaviteľ americkej vlády pre vnútornú bezpečnosť Michael Chertoff navštívil 14. mája Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »v snahe presvedčiť europoslancov, že zbieranie súkromných údajov pasažierov transatlantických letov je nevyhnutné pre boj s terorizmom. Členovia Výboru EP pre občianske práva však naďalej pochybujú o metódach USA.

Kľúčovým bodom debaty je, ako dlho majú mať americké úrady právo používať údaje o pasažieroch, kedy majú byť zničené, a ktoré vládne agentúry k nim majú mať prístup.

Michael Chertoff chce, aby nová dohoda umožnila Spojeným štátom podržať informácie dlhšie, ako podľa súčasnej – tri a pol roka pre dáta, ktoré neboli použité, a osem rokov pre ostatné. Podľa neho plánujú teroristi svoje útoky niekoľko rokov.

Žiadal tiež, aby mali protiteroristické agentúry prístup priamo k údajom v počítačoch na letiskách. Európske krajiny zas trvajú na tom, aby leteckí dopravcovia sami presúvali údaje, a tie majú byť agentúram USA pre boj s terorizmom k dispozícii len v prípade, že prijmú podobné štandardy ochrany súkromia, ako platia v EÚ.

Okrem toho EÚ žiada, aby boli dáta anonymné dovtedy, pokiaľ nezodpovedajú niektorému z profilov v teroristickej databáze.

Letný termín sa však blíži a bez dosiahnutia dohody si budú musieť európski dopravcovia vybrať medzi žalobami pre porušenie pravidiel EÚ o ochrane údajov, pokutou až 4700 eur v každom z prípadov, alebo odmietnutím práva na pristátie pri odmietnutí poskytnúť údaje o pasažieroch.

Pozície

Michael Chertoff, predstaviteľ vlády USA pre vnútornú bezpečnosť, pred členmi Výboru EP pre občianske slobody 14. mája povedal: „Zbierame údaje, pretože sa opäť a opäť ukazuje, že to pomáha udržať nebezpečných ľudí mimo krajiny.“

Ak by bol takýto systém funkčný pred útokmi z 11. septembra 2001, bolo by podľa neho odhalených 11 z 19 únoscov lietadiel, „pri minimálnych obetiach na občianskych slobodách“.

„Tvárou v tvár jasným, tragickým ponaučeniam histórie je ťažké vzdať sa nástroja, ktorý má pri minimálnych obetiach občianskych slobôd obrovský potenciál zachrániť životy“, vyhlásil a vyzval „civilizované krajiny“ aby „rešpektovali navzájom právo (občanov) na súkromie“. Podčiarkol, že tradičné právne a politické nástroje sa nehodia pre riešenie nových teroristických hrozieb 21. storočia.

Holandská liberálna europoslankyňa Sophia in 't Veld (ALDE), autorka Odporúčania Rade o negociačnej stratégii pre dohodu s USA o údajoch pasažierov varovala, že neprebehlo dôveryhodné hodnotenie efektívnosti takých opatrení. Podľa nej sa útokom z 11. septembra nezabránilo nie kvôli nedostatku informácií, ale kvôli neschopnosti tajných služieb použiť informácie.

Vyslovila tiež nespokojnosť s faktom, že občania EÚ sú chránení Zákonom USA o ochrane súkromia len na základe „vládnej dobrej vôle, ktorá môže byť kedykoľvek stiahnutá, a nie na základe legislatívneho aktu“. Nemecké Predsedníctvo Úlohou predsedníckej krajiny je predovšetkým organizovať prácu Rady v jej jednotlivých konfiguráciách a reprezentovať Úniu navonok. Poradie predsedníctiev bolo naposledy určené Rozhodnutím Rady z 1. januára 2007. podľa neho by Slovensko malo prebrať túto funkciu v druhej polovici roku 2016.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Komisiu vyzvala, aby uzavrela dohodu, ktorá „reflektuje americké i európske právne princípy a záujmy a nie nanucuje jednostranne štandardy a želania USA“.

Nemecký europoslanec Herbert Reul EPP-ED Skupina Európskej ľudovej strany (Kresťanských demokratov) a Európskych demokratov združuje kresťanských demokratov, konzervatívcov a hlavné politické prúdy stredu a pravicového stredu z 27 členských krajín Európskej únie. Je najväčšou politickou skupinou v Parlamente.viac na www.EuropskaUnia.sk » však svojim kolegom pripomenul, že čas na vyrokovanie dohody o PNR sa míňa a pozitívny výsledok je kriticky dôležitý.

Ďalšie kroky

• 31. júl 2007: vyprší dočasná dohoda o PNR