Bagis, ktorý sa rozprával iba s niekoľkými vybranými novinármi, zašiel až tak ďaleko, že navrhol, aby NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »vyslalo svoju misiu, ktorá by ukončila blokádu pásma Gazy. Na otázku novinára, aby tento krok vysvetlil, dodal, že ide o jeho osobný názor a je to „jedna z možností“. Nevylúčil, že jeho krajina navrhne podobný krok.

Begis zároveň nazval prehľadanie humanitárnych lodí 31. mája tohto roku „izraelskou agresiou“ a „aktom pirátstva a teroru,“ či „barbarským, nezodpovedným činom ohrozujúcim mier v celosvetovom meradle.“

Hoci všetkých deväť obetí bolo tureckého pôvodu, Begis trvá na tom, že nejde len o turecko- izraelskú krízu. Na palube flotily boli podľa jeho slov príslušníci 31 krajín a hociktorý z nich mohol byť tiež medzi obeťami.

Vyzval preto k medzinárodnému vyšetrovaniu a multilaterálnej akcii, ktorá by ukončila blokádu Gazy. Izraelskému premiérovi Benjaminovi Netanyahu zasa odkázal, aby „prijal zodpovednosť“ za svoj „zastrašujúci“ postoj a naznačil mu, že by mal rezignovať.

„Prečo by mal nevinný izraelský ľud trpieť tým, že majú premiéra a ministra zahraničných vecí, ktorí uprednostňujú hrubé správanie?“ povedal Begis. Tragédia a útok na flotilu podľa neho aspoň zobudili medzinárodné spoločenstvo do situácie, v ktorej sú Palestínčania v pásme Gazy. Tí žijú v blokáde už od júna 2007.

NATO by malo zasiahnuť

„Domnievam sa, že NATO by malo poslať flotilu, ktorá by ukončila embargo, a zároveň by v rovnakom čase zaistila bezpečnosť Izraelčanov a Palestínčanov,“ uviedol Begis. Na otázku, či by v rámci tohto kroku NATO muselo poraziť izraelskú flotilu, odpovedal: „Je to nelegálne embargo.“ Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »však zatiaľ organizáciu o podobný krok nepožiadalo.

Begis ďalej vysvetlil, že je proti násiliu a cieľom flotily NATO by bolo doručiť humanitárnu pomoc. Takúto operáciu by totiž mala viesť medzinárodné spoločenstve, keďže útok jasne preukázal, akí zraniteľní sú humanitárni pracovníci. Nevylúčil tiež možnosť, že jeho krajina sama podnikne nejaké kroky.

Na ďalšiu otázku, či by nedávalo väčší význam a nebolo pre Izrael Izrael je súčasťou programu Euromed a Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk »prijateľnejšie, aby sa otvorili pozemné hranice a na nich by sa kontrolovalo, či sa do krajiny nepašujú zbrane, povedal: „Kto to bude kontrolovať? Neveril by som izraelskej kontrole.“

Pri inej príležitosti ale si ale Bagis pochvaľoval spoluprácu Turecka s Izraelom počas vlády Ehuda Olmerta (2006-2009), a to minimálne do útoku na Gazu v januári 2009.

Zdroje z NATO pre EurActiv potvrdili, že Turecko nepožiadalo o žiadnu akciu na prelomenie emberga v Gaze. Dodali tiež, že podobná operácie Aliancie je „pomerne nerealistická“.

Ashtonovej prvá reakcia: To je vtip?

Pri hodnotení európskej reakcii na izraelský zásah voči humanitárnym lodiam Bagis povedal, že prvú reakciu vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničie Catherine Ashtonovej vnímal „ako vtip“. Barónka Ashtonová vtedy Izrael vyzvala, aby sám prešetril celý incident. Bagis ale dodal, že jej ďalšie vyjadrenie v mene celej EÚ bolo lepšie.

Na otázku EurActivu, či tieto jeho pomerne silné vyhlásenia nie sú kontraproduktívne pri snahe presvedčiť lídrov EÚ, že by chceli mať Turecko na svojej strane ako člena EÚ, Bagis povedal, že Ankara by priniesla „novú perspektívu“ a možno by „EÚ zabránila, aby urobila chybu“.

Neskôr ale dodal, že Turecko neočakáva „členstvo pred tým ako bude EÚ pripravená“.

Obama prijal Abbása

V rovnakom čase vo Washingtone americký prezident Barack Obama po stretnutí s lídrom Palestínskej samosprávy Mahmúdom Abbásom na tlačovej konferencii povedal, že súčasná situácia je neudržateľná. Naznačil tiež, že bude viesť konzultácie s EÚ a Egyptom, ako aj s Palestínskou samosprávou a Izraelom, aby dospeli k novému prístupu.

„Mali by sme sa skôr priamo zameriavať na dodávky zbraní než na preventívne zadržiavanie všetkého a potom povoľovanie všetkých vecí kuk po kuse do Gazy,“ povedal Obama. Oznámil tiež, že Spojené štáty poskytnú ďalších 400 miliónov dolárov pomoci na budovanie príbytkov, škôl a rozvoj obchodu nielen v Gaze, ale tiež na Západnom brehu.

Izraelská tlač poznamenala, že Obama týmito vyjadreniami zamietol súčasný izraelský model kontroly obchodu a dodávok do pásma Gazy, i keď uznal oprávnenosť bezpečnostných obáv Izraela a nevyzval priamo k zrušeniu blokády.

Podľa najnovších správ Izrael ale v snahe zmierniť tlak zahraničia najnovšie blokádu čiastočne uvoľnil a umožnil na územie doviesť niektoré potraviny. Krajina zrušila napríklad zákaz dovozu sódy, džúsov, džemu, korenín, peny na holenie, korenín, čipsov, či cukroviniek, cituje agentúra TASR.