Clintonová navštívila obe sporiace sa krajiny v rovnaký deň a predala im identický odkaz: Washington zohrá svoju úlohu a pomôže ukončiť spor, násilie totiž nikomu neprospieva a riešenie by prinieslo na Kaukaz prosperitu a stabilitu.

Náhorný Karabach sa nachádza v malom kaukazskom regióne, ktorý z veľkej časti obývajú kresťanskí Arménci. Tí na začiatku deväťdesiatych rokov po krvavej vojne, ktorá si vyžiadala približne 30 tisíc životov, vyhlásili nezávislosť, ktorú ale neuznal žiaden štát.

Azerbajdžan Azerbajžan má s EÚ uzatvorenú Dohou o partnerstve a spolupráci a je súčasťou Európskej susedskej politikyviac na www.EuropskaUnia.sk »chce Náhorný Karabach späť, ak to inak nepôjde tak silou. Viac ako pätnásť rokov vyjednávaní totiž neprinieslo vytúžený mier a možnosť nového vojnového konfliktu je stále prítomná. Len minulý mesiac zahynuli štyria vojaci etnickej arménskej príslušnosti a jeden azerbajdžanský vojak pri prestrelke neďaleko Náhorného Karabachu.

„Spojené štáty nemôžu vyriešiť konflikty v tomto regióne, ale môžeme byť partnerom, podporovateľom a obhajcom,“ povedala Clintonová v Baku po stretnutí s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Aliyevom. „Sme pripravení pomôcť v akejkoľvek forme bude potrebné.“

Clintonová sa domnieva, že sa podarilo priblížiť k ukončeniu sporu, hoci neposkytla detaily a v oboch krajinách zdôraznila náročnosť tohto úkonu.

„Vieme, že to nebude ľahké, ale myslíme si, že je to nevyhnutný základ pre bezpečnú a prosperujúcu budúcnosť,“ povedala zasa v Jerevane po rozhovoroch s arménskym prezidentom Seržom Sarksyanom. Tamojší minister zahraničných vecí Edward Nalbandian povedal, že sa so svojim kolegom plánuje stretnúť 16. júla a tým nadviaže na stretnutie hláv oboch štátov, ktoré sa uskutočnilo minulý mesiac.

Náprava vzťahov

Clintonovej výlet po regióne, ktorý v sebe zahŕňal zastávky na Ukrajine a v Poľsku, a skončí sa rýchlou návštevou Gruzínska, mal niekoľko cieľov. V Azerbajdžane tlačila na autoritatívnu vládu v otázke ľudských práv, pričom sa zároveň snažila o nápravu vzťahov s touto strategickou krajinou. Tie mierne skomplikovali niektoré americké diplomatické ťahy, ako napríklad viac ako ročná neprítomnosť amerického veľvyslanca v Baku. Vzťahom oboch štátov neprospel ani pokus Spojených štátov o oteplenie medzi Arménskom a Tureckom. Azerbajdžan sa totiž domnieva, že tým utrpia jeho záujmy.

Vďaka svojej strategickej polohe medzi Ruskom a Iránom je Azerbajdžan kľúčovou trasou pre dodávky americkým vojakov v Afganistane. Región je zároveň dôležitým tranzitným miestom pre ropu a zemný plyn prúdiace z Kaspického mora do Európy.

Clintonová Azerbajdžan požiadala, aby venoval vyššiu pozornosť otázke občianskych práv. Ako príklad zdôraznila uväznenie dvoch opozičných blogerov, ktorých polícia zadržala po krvavom incidente v kaviarni. Obaja blogeri vtedy tvrdili, že sa stali obeťou nevyprovokovaného útoku, ktorý sa stal krátko po tom ako jeden z nich, Adnan Haddžizade, zverejnil svoje najnovší video parodujúce vládu. V ňom zobrazil falošnú tlačovú konferenciu, na ktorej vystupoval v kostýme somára.

V Arménsku Clintonová pochválila tamojšiu vládu za jej ochotu znormalizovať vzťahy s Tureckom a naliehala na Ankaru, aby prekonala svoje váhanie a opäť otvorila hranice medzi oboma krajinami. K ich zatvoreniu došlo práve kvôli konflikte v Náhornom Karabachu.

„Žiadame Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk » aby uskutočnilo kroky, ktoré prisľúbilo uskutočniť a aby sa obe strany snažili nájsť príležitosť otvoriť dvere vzájomnému zmiereniu a normalizácii,“ povedala. Ochotu Arménska v tejto záležitosti nazvala „veľmi štátnickou a veľmi pozoruhodnou.“. Dodala pritom, že „teraz je loptička na druhej strane kurtu.“