Hlavná stránkaObrana a bezpečnosťSlovensko zisťuje, čo s Bieloruskom

Slovensko zisťuje, čo s Bieloruskom

(16.09.2009)

Slovensko volí cestu podpory demokratizácie paralelne s posilňovaním ekonomických väzieb. Potvrdila to aj nedávna cesta delegácie slovenského ministra zahraničných vecí do Minsku, ktoré bola súčasťou prípravy slovenskej pozície k budúcnosti vzťahov EÚ-Bielorusko.

Pozadie

Bielorusko Aj Bielorusko vzniklo po rozpade Sovietskeho zväzu, s Ruskom však doteraz udržuje veľmi dobré vzťahy.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa napriek svojmu zjavnému demokratickému deficitu stalo súčasťou poľsko-švédskej iniciatívy tzv. Východného partnerstva, pomocou ktorého sa Európska únia snaží posilniť vzťahy s východnými susedmi bez tohto, aby im ponúkla konkrétnu perspektívu členstva. Ďalšími krajinami ktorých sa iniciatíva týka sú Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk » Moldavsko a juhokaukazské krajiny – Arménsko Arménsko má s EÚ uzavretú Dohodu o partnerstve a spolupráci a je súčasťou Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk » Gruzínsko Gruzínsko má s EÚ uzavretú Dohodu o partnerstve a spolupráci a je súčasťou Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Azerbajdžan.

Bielorusko je politicky najproblematickejší partner. Represívny režim Alexandra Lukašenka Európska únia v roku 2006 sankcionovala zastavením vydávania víz pre najvyššie politické špičky vrátane samotného prezidenta. Pod tlakom okolností – ekonomickej krízy a ochladenia vzťahov s Moskvou (článok Opens external link in new windowRuský ropovod obíde Bielorusko) sa Minsk podujal na „flirt“ so západom, predovšetkým s EÚ. Minsk získal istý politický kredit v Európe napríklad tým, že neuznal nezávislosť gruzínskych separatistických regiónov po vojenskom konflikte v auguste 2008. Neskôr Únia dočasne zrušila Lukašenkovi zákaz cestovať do EÚ v reakcii na prepustenie niekoľkých politických väzňov. Cieľom niektorých ekonomických a politických reformných krokov je však podľa analytikov len saha v ťažkej situácii zachovať sociekonomickú stabilitu, ktorá drží súčasný režim pri moci.

Otázky

Európska únia bude čoskoro prehodnocovať, čo s Bieloruskom. S cieľom podložiť slovenskú pozíciu na decembrovej Rade EÚ „informáciami z prvej ruky“, vycestoval do Bieloruska slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.

Pred cestou do Minsku sa Lajčák stretol s ľuďmi s Nadácie Pontis, s ktorými diskutoval o podobe pomoci Slovenska Bielorusku. Mimovládna organizácia Nadácia Pontis sa o.i. dlhodobo venuje demokratizačnému procesu v Bielorusku, ale aj na Kube, či v Srbsku.

Lajčák sa pre agentúru SITA vyjadril, že spolupráca s Pontisom „sa v minulosti ukázala ako vzájomne prospešná“. Riaditeľ pre rozvoj Milan Nič z Nadácie Pontis pracoval s Miroslavom Lajčákom počas jeho misie na poste Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva / Špeciálneho predstaviteľa EÚ pre Bosnu a Hercegovinu v Sarajeve.

Pontis vypracovala „Opens external link in new windowanalýzu bilaterálnej a európskej dimenzie slovenskej politiky voči Bielorusku“, o ktorej diskutovala s ministrom. Analýza okrem iného odporúča, aby Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »naďalej podporovalo prenos relevantných skúseností SR z oblasti transformácie a demokratizácie do Bieloruska. Radí aj ďalšiu pomoc zamerať na podporu socio-ekonomickej transformácie a europeizácie Bieloruska s využitím kontaktov slovenských mimovládnych organizácií. Lepšie by sa mala koordinovať pomoc Slovenska s inými donormi, resp. vytvárať alebo sa pripájať k spoločným projektom viacerých darcov, čím by sa zvýšil dosah limitovaných zdrojov rozvojovej pomoci vyčlenených pre Bielorusko. V neposlednom rade by malo Slovensko budovať na súčasnej situácii oživenia kontaktov medzi EÚ a Bieloruskom. V prvom rade žiadať prepracovaný prístup EÚ k Bielorusku, ktorý ako konštatuje analýza Nadácie Pontis neexistuje.

Pre dosiahnutie konečného cieľa – moderné a demokratické Bielorusko – by slovenská diplomacia mala presadzovať budovanie kontraktov medzi ľuďmi, podporu občianskej spoločnosti a liberalizáciu vízového režimu.

Počas samotnej návštevy (6.-7. 9.) sa šéf slovenskej diplomacie sa stretol s kontroverzným bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ministrom zahraničia Sergejom Martynovom a s predstaviteľmi bieloruskej opozície, médií aj občianskej spoločnosti, informovalo MZV.

Súčasťou ministrovej delegácie bola aj skupina 20 podnikateľov zo Slovenska, ktorí vytvorili spolu s desiatkami miestnych podnikateľov spoločné obchodné fórum. Bieloruská ekonomika sa pomaly otvára zahraničnému obchodu. Slovensko je v poradí 18. najväčším obchodným partnerom Bielruska pokiaľ ide o výšku obratu. Bilaterálny obchod rástol najviac medzi rokmi 2007 a 2008 (až o 41%, uvádza analýza Pontis). Slovensko vyváža do Bieloruska najmä na slovensku vyrobé autá zahraničných automobiliek.

Návšteva slovenských podnikateľov mala za cieľ podporiť vzájomný biznis, predovšetkým technického charakteru.

Reklama

PARTNERI

sfpalogo ivologo eaclogo
Slovenská atlantická komisia Fórum pre medzinárodnú politiku SSVE- Spoločnosť pre strednú a východnú Európu

© 2003-2014 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva. ISSN 1337-0235