Fiškálnu zmluvu chce podpísať 25 krajín
I. Radičová o téme Grécko na januárovom summite EÚ (TASR)
7. február 2012
karpfenteich: Deutschland + China + Eurozone
risk-monger: The Climate War’s Yalta Moment
conacentohispano: El Gobierno Rajoy o el Ejecutivo naftalino
kajembren: Sustainable Capitalism – Politics and business
openmedicineeu: Antibiotics, Antidepressants and Prizes
Günter K.V. Vetter: MediaMonitoring: Karpfenteich +USA+Großbritannien
jesus: Triste miseria: la corrupción también está en crisis
EP Relations and Communications Junior Manager
Manager - European Electricity Policy
Trh práce v EÚ| CZK | ![]() |
24.980 | ![]() |
| HUF | ![]() |
293.01 | ![]() |
| USD | ![]() |
1.3042 | ![]() |
(16.09.2009)
Slovensko volí cestu podpory demokratizácie paralelne s posilňovaním ekonomických väzieb. Potvrdila to aj nedávna cesta delegácie slovenského ministra zahraničných vecí do Minsku, ktoré bola súčasťou prípravy slovenskej pozície k budúcnosti vzťahov EÚ-Bielorusko.
Pozadie
Bielorusko Aj Bielorusko vzniklo po rozpade Sovietskeho zväzu, s Ruskom však doteraz udržuje veľmi dobré vzťahy.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa napriek svojmu zjavnému demokratickému deficitu stalo súčasťou poľsko-švédskej iniciatívy tzv. Východného partnerstva, pomocou ktorého sa Európska únia snaží posilniť vzťahy s východnými susedmi bez tohto, aby im ponúkla konkrétnu perspektívu členstva. Ďalšími krajinami ktorých sa iniciatíva týka sú Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk » Moldavsko a juhokaukazské krajiny – Arménsko Arménsko má s EÚ uzavretú Dohodu o partnerstve a spolupráci a je súčasťou Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk » Gruzínsko Gruzínsko má s EÚ uzavretú Dohodu o partnerstve a spolupráci a je súčasťou Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Azerbajdžan.
Bielorusko je politicky najproblematickejší partner. Represívny režim Alexandra Lukašenka Európska únia v roku 2006 sankcionovala zastavením vydávania víz pre najvyššie politické špičky vrátane samotného prezidenta. Pod tlakom okolností – ekonomickej krízy a ochladenia vzťahov s Moskvou (článok
Ruský ropovod obíde Bielorusko) sa Minsk podujal na „flirt“ so západom, predovšetkým s EÚ. Minsk získal istý politický kredit v Európe napríklad tým, že neuznal nezávislosť gruzínskych separatistických regiónov po vojenskom konflikte v auguste 2008. Neskôr Únia dočasne zrušila Lukašenkovi zákaz cestovať do EÚ v reakcii na prepustenie niekoľkých politických väzňov. Cieľom niektorých ekonomických a politických reformných krokov je však podľa analytikov len saha v ťažkej situácii zachovať sociekonomickú stabilitu, ktorá drží súčasný režim pri moci.
Otázky
Európska únia bude čoskoro prehodnocovať, čo s Bieloruskom. S cieľom podložiť slovenskú pozíciu na decembrovej Rade EÚ „informáciami z prvej ruky“, vycestoval do Bieloruska slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák.
Pred cestou do Minsku sa Lajčák stretol s ľuďmi s Nadácie Pontis, s ktorými diskutoval o podobe pomoci Slovenska Bielorusku. Mimovládna organizácia Nadácia Pontis sa o.i. dlhodobo venuje demokratizačnému procesu v Bielorusku, ale aj na Kube, či v Srbsku.
Lajčák sa pre agentúru SITA vyjadril, že spolupráca s Pontisom „sa v minulosti ukázala ako vzájomne prospešná“. Riaditeľ pre rozvoj Milan Nič z Nadácie Pontis pracoval s Miroslavom Lajčákom počas jeho misie na poste Vysokého predstaviteľa medzinárodného spoločenstva / Špeciálneho predstaviteľa EÚ pre Bosnu a Hercegovinu v Sarajeve.
Pontis vypracovala „
analýzu bilaterálnej a európskej dimenzie slovenskej politiky voči Bielorusku“, o ktorej diskutovala s ministrom. Analýza okrem iného odporúča, aby Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »naďalej podporovalo prenos relevantných skúseností SR z oblasti transformácie a demokratizácie do Bieloruska. Radí aj ďalšiu pomoc zamerať na podporu socio-ekonomickej transformácie a europeizácie Bieloruska s využitím kontaktov slovenských mimovládnych organizácií. Lepšie by sa mala koordinovať pomoc Slovenska s inými donormi, resp. vytvárať alebo sa pripájať k spoločným projektom viacerých darcov, čím by sa zvýšil dosah limitovaných zdrojov rozvojovej pomoci vyčlenených pre Bielorusko. V neposlednom rade by malo Slovensko budovať na súčasnej situácii oživenia kontaktov medzi EÚ a Bieloruskom. V prvom rade žiadať prepracovaný prístup EÚ k Bielorusku, ktorý ako konštatuje analýza Nadácie Pontis neexistuje.
Pre dosiahnutie konečného cieľa – moderné a demokratické Bielorusko – by slovenská diplomacia mala presadzovať budovanie kontraktov medzi ľuďmi, podporu občianskej spoločnosti a liberalizáciu vízového režimu.
Počas samotnej návštevy (6.-7. 9.) sa šéf slovenskej diplomacie sa stretol s kontroverzným bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom, ministrom zahraničia Sergejom Martynovom a s predstaviteľmi bieloruskej opozície, médií aj občianskej spoločnosti, informovalo MZV.
Súčasťou ministrovej delegácie bola aj skupina 20 podnikateľov zo Slovenska, ktorí vytvorili spolu s desiatkami miestnych podnikateľov spoločné obchodné fórum. Bieloruská ekonomika sa pomaly otvára zahraničnému obchodu. Slovensko je v poradí 18. najväčším obchodným partnerom Bielruska pokiaľ ide o výšku obratu. Bilaterálny obchod rástol najviac medzi rokmi 2007 a 2008 (až o 41%, uvádza analýza Pontis). Slovensko vyváža do Bieloruska najmä na slovensku vyrobé autá zahraničných automobiliek.
Návšteva slovenských podnikateľov mala za cieľ podporiť vzájomný biznis, predovšetkým technického charakteru. 
I. Radičová o téme Grécko na januárovom summite EÚ (TASR)
Radovan Geist (30.01.2012)
Hlavnou postavou dnešného summitu bude Angela Merkel. Do akej miery však „vedie Európu“, a nakoľko len kľučkuje medzi vonkajšími a vnútornými tlakmi?
© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.