Pozadie 

Druhá najmladšia balkánska krajina (po Kosove) je v počiatkoch verejnej diskusie o svojich euroatlantických ambíciách. Projekt, ktorý pripravila Slovenská atlantická komisia si dal za cieľ prostredníctvom série diskusií (Speaking Tour) s občanmi a miestnymi predstaviteľmi v čiernohorských regiónoch vysvetľovať výhody a nevýhody členstva v EÚ a NATO.

Otázky

• Nečakaný mediálny záujem. Magnetom bol Lipka

Informačná kampaň, ktorá prebehla 11. až 15. mája 2009 v rôznych mestách a regiónoch Čiernej Hory sa v miestnej tlači stretla s odozvou, ktorú ani prípravný tím projektu neočakával. O projekte informovala tlač, reportáže vo večerných spravodajských reláciách i hlavná diskusná relácia verejnoprávnej televízie.

„Členstvo v NATO je najlepší spôsob, ako vyliečiť introvertnosť, ktorou môžu trpieť malé štáty“, cituje napríklad riaditeľa politickej sekcie Ministerstva zahraničných vecí SR Igora Slobodníka čiernohorský denník „Vijesti“.

Miroslav Wlachovský z MZV, ktorý bol jedným zo speakrov si mediálnu pozornosť vysvetľuje viacerými faktormi: „Po dosiahnutí nezávislosti a vstupe dvoch susedov - Chorvátska a Albánska do aliancie sa vstup do NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »a zaistenie vlastnej bezpečnosti stáva v Čiernej Hore atraktívnou témou“. Atraktívne bolo podľa neho aj zloženie tímu, ktorý viedol diskusie - predstavitelia Čiernej Hory, Slováci deliaci sa o skúsenosti novej členskej krajiny a vždy nejaký veľvyslanec členskej krajiny NATO v Čiernej Hore. „Myslím, že atraktívnosť pre média zo slovenského tímu priniesol veľvyslanec František Lipka, ktorý hovorí miestnym jazykom a ľudia si ho pamätajú z obdobia referenda o nezávislosti“, dodáva Wlachovský.

František Lipka bol predsedom referendovej komisie, ktorá dohliadala na prípravu a realizáciu referenda, v ktorom občania Čiernej Hory rozhodli o rozdelení štátu Srbsko Po rozpade bývalej Juhoslávie vznikol štát Srbsko a Čierna hora, v roku 2006 si však Čierna zvolila cestu nezávislosti a osamostatnila sa, čím vzniklo Srbsko ako samostatný štát. viac na www.EuropskaUnia.sk »a Čierna Hora. V krajine Lipku poznajú pod prezývkou „pán zlatý hlas“, ktorý mal v rozhodnutiach referendovej komsie.

Pre nezávislosť sa vtedy rozhodla tesná väčšina 55,5% obyvateľov, čo bolo len o pol percenta nad hranicou platnosti (55%), na ktorej sa po náročných rokovaniach dohodli všetky zainteresované strany. Ako špeciálny vyslanec EÚ na tento proces dohliadal terajší minister zahraničia SR Miroslav Lajčák.

• Vláda chce viesť diskusiu

Pre úspech Speaking Tour bolo podľa Tomáša Sivičeka zo Slovenskej atlantickej komisie dôležité, že verejnosť mala možnosť diskutovať o budúcom vývoji svojej krajiny priamo so zástupcami a vládnym predstaviteľmi. „Bol to silný signál, že vláda chce svojim občanom načúvať a viesť s nimi otvorený dialóg“, myslí si Siviček. Vládnym predstaviteľom to dalo zase príležitosť zistiť, ako budú ľudia reagovať na argumenty, aké sú ich obavy a strachy, hodnotí Siviček. Diskusie boli podľa neho živé, často pritiahli najmä tých, ktorí vnímajú integráciu do NATO negatívne a emotívne.

Najčastejšie argumenty ľudí proti členstvu a zároveň mýty, ktoré sa snažili diskutujúci vyrátiť boli -  strata suverenity, vyhodnosť neutrality, nevyhnutnosť budovania cudzích vojenskych základní na územi, negativny vplyvu na ekológiu a turizmus, zhoršenie vzťahov s Ruskom, povinnosť kupovať drahú výzbroj a techniku, povinnosť účastniť sa vojenských misií a pod.

Slovenského novinára Júliusa Lörincza, ktorý sa diskusií zúčastnil, „príjemne prekvapila otvorenosť, vecnosť a korektnosť Čiernohorcov vo verejných diskusiách“.

„Samozrejme, nie všetci si myslia, že by ich krajina mala byt členom NATO, ale zaujímajú sa o túto otázku, sú otvorení pre diskusiu a ďalej chcú zvažovať argumenty hovoriace v prospech začlenenia Čiernej Hory do euroatlantických integrácií“, hovorí Lörincz. Podľa Sivičeka bolo dôležité, že hostia "neprišli presviedčať, ale diskutovať".

Podľa Wlachovského je jedným z problémov získavania si dôvery Čiernohorcov vojnová skúsenosť regiónu: „Čierna Hora je súčasťou regiónu, kde nie tak dávno prebiehali vojenské operácie so všetkými tragickými následkami. To všetko je v tých ľuďoch prítomné a živé a preto je častokrát ťažké nasmerovať ich uvažovanie do budúcnosti a presvedčiť ich o potrebe naštartovania nových vzťahov s bývalými nepriateľmi. Z tohto pohľadu to bolo oveľa náročnejšie prostredie pre informačnú kampaň o bezpečnostných otázkach než na Slovensku.“

• Namiesto expertnej  - konferencia na vysokej úrovni

Vyvrcholením slovenského projektu  bude budúcotýždňová konferencia, ktorej sa záčastnia aj minister zahraničných vecí SR Miroslav Lajčák a jeho čiernohorský kolega Milan Rocen a bosniansky kolega Sven Akalaj. Pôvodne mal projekt uzatvárať expertná konferencia, počas priebehu projektu ale získala konferencia nový rozmer a stalo sa z nej stretnutie na yvsokej úrovni. Okolité krajiny budú na nej zastúpené na úrovni štátnych tajomníkova lebo politických riaditeľov. Celkovo sa na nej zúčastnia zástupcovia 15 krajín.

Projekt "Čierna Hora na ceste do euroatlantickej rodiny" pripravila Slovenská atlantická komisia, z finančných prostriedkov oficiálnej rozvojovej pomoci SlovakAid.