Dohoda o prenájme základne Gjumri z roku 1995 bola podpísaná 20. augusta v arménskom Jerevane počas návštevy ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva. Arménsko Arménsko má s EÚ uzavretú Dohodu o partnerstve a spolupráci a je súčasťou Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk »má uzavreté západné hranice s Tureckom, ktoré je členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »

Arménski predstavitelia  si dohodu pochvaľovali ako zábezpeku ruskej podpory v prípade nového konfliktu so susedným Azerbajdžanom kvôli nevysporiadanému Náhornému Karabachu.

Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa dlhodobo snaží udržať si na nepokojnom južnom Kaukaze vplyv. Vedú tadiaľ ropovody, ktoré transferujú stredoázijskú a kaspickú ropu do Európy.

Pôvodne bola dohoda o prenájme podpísaná na 25 rokov.

Rusko má vojská aj dvoch odštiepeneckých regiónoch Gruzínska. V Abcházku, ktoré Moskva spolu s Južným Osetskom uznala za samostatné štáty, tiež buduje vojenskú základňu.

V konflikte o Náhorný Karabach sa Rusko stavia do pozície sprostredkovateľa.

Arméni  po rozpade Sovietskeho zväzu zvrhli azerbajdžanskú vládu v Náhornom Karabachu. Vo vojne tam prišlo o život 30 000 ľudí, v roku 1994 sa dosiahlo prímerie, k politickej dohode ale nikdy nedošlo.

Pri zmienke o gruzínskej vojne z roku 2008, o ktorej Moskva tvrdí, že bola nútená reagovať na gruzínsku agresiu, Medvedej povedal: „Prešli sme si nepríjemnými vecami v roku 2008 a nechceme aby sa takéto veci opakovali“.

„Je úlohou Ruska ako najväčšieho štátu v regióne ... najsilnejšieho štátu, zabezpečiť mier a poriadok“, dodal.

Podľa Medvedeva má Rusko voči Arménsku povinnosti spojenca. Snaží sa však budovať dobrý vzťah aj s Azerbajdžanom, ktorý hostí veľké ropné spoločnosti ako sú British Petroleum, Exxon Mobile a Chevron.  Za zisky z predaja ropy  modernizuje výzbroj ozbrojených síl.

Niektoré ruské médiá nedávno priniesli nepotvrdené správy o tom, že Kremeľ predal Baku sofistikované protiletecké balistické rakety S-300.

Vojenskí analytici sa domnievajú, že takýto predaj by mal skôr ošetriť obavy Azerbajdžancov z odvetného útoku susedného Iránu v prípade izraelského alebo amerického úderu na jadrové zariadenia.

Jerevan sa s Moskvou dohodol aj na ruskej účasti na budovaní nukleárneho reaktora v odhadovanej hodnote 5 miliárd dolárov. Reaktor by mal byť postavený v rámci existujúcej Rusmi operovanej jadrovej elektrárne postavenej ešte za sovietskej éry. Vyrába 40 % elektrickej energie, ktorú krajiny potrebuje.

V Arménsku sa ozývajú aj menšinové hlasy, ktoré tvrdia, že Moskva len zosilňuje svoje zovretie krajiny, ktorá je už aj tak príliš závislá na ruských investíciách a zárobkoch, ktoré svojim rodinám posielajú Arméni pracujúci v Rusku.

EurActiv/Reuters