Kurzové lístky

CZK stay 24.985 up
HUF stay 290.90 up
USD stay 1.3288 up
Hlavná stránkaObrana a bezpečnosťPoslanci chcú spolurozhodovať o novej dohode SWIFT

Poslanci chcú spolurozhodovať o novej dohode SWIFT

(EN)
Predseda EP Jerzy Buzek vo Washingtone.
zdroj: Európsky parlament, autor: Gary Fabiano/Sipa Press

(05.05.2010)

Európsky parlament chce vidieť návrh na vytvorenie úradu na spracovanie finančných dát EÚ ešte predtým ako Únia a Spojené štáty uzavrú novú dohodu o zdieľaní citlivých bankových údajov v snahe zamedziť terorizmu. Tvrdia to členovia výboru EP pre spravodlivosť.

Dnes (5. mája) pri príležitosti začiatku nových vyjednávaní medzi Európskou komisiou a americkým ministerstvom financií o zdieľaní bankových údajov bude zapojenie Parlamentu do celého procesu jednou z kľúčových požiadaviek.

Holandská poslankyňa EP Jeanine Hennis- Plasschaert pre EurActiv povedala, že Parlament sa dnes pokúsi spraviť dve veci: obmedziť rozsah zdieľaných údajov zo strany amerického ministerstva financií a vytvoriť úrad so sídlom v EÚ, ktorý sa bude zameriavať „na čo najviac adresné údaje“.

Pozadie

SWIFT je súkromná spoločnosť, ktorá spravuje bankové transakcie niekoľko tisíc bánk, vrátane väčšiny inštitúcií EÚ. Spoločnosť sídli v Belgicku, no svoju pobočku má aj v Spojených štátoch.

Po teroristických útokoch 11. septembra 2009 použila americká vláda nový Program stopovania financií teroristov (TFTP) a donútia tak americkú pobočku spoločnosti SWIFT (ktorej údaje sú totožné s údajmi v Belgicku), aby povolila americkým vyšetrovateľom prístup k všetkým bankovým transakciám za účelom ochrany proti terorizmu. Spojené štáty sa domnievajú, že tento prístup ku všetkým bankovým údajom je kľúčový pri odhaľovaní transakcií medzi teroristami.

Niektoré politické skupiny v Parlamente, najmä liberáli, túto dohodu opakovane kritizovali a tvrdia, že „nie je len obmedzovaním európskej suverenity, ale aj masívnym prienikom do súkromia každého jedného európskeho občana.“

Keď sa dohoda dostala po prvý raz na legislatívnu agendu EÚ v júli 2009, čelila silnému odporu najmä zo strany nemeckým politických strán. V novembri 2009 uzavreli európski ministri vnútra so Spojenými štátmi dočasnú dohodu, ktorá umožňuje americkým vyšetrovateľom široký prístup k bankovým údajom EÚ. Tým sa podarilo prebiť snahu Európskeho parlamentu o pozdržanie dohody dovtedy, kým vstúpi do platnosti Lisabonská zmluva (1. december 2009).

„Pokiaľ budeme mať naše vlastné kapacity na pôde EÚ, nebude tu fungovať reciprocita,“ dodali členovia Parlamentu.

„Chceme vytvoriť mechanizmus EÚ na získavanie dát o špecifických podozrivých, nie dolovanie údajov,“ povedal člen výboru pre spravodlivosť EP (LIBE) a podpredseda parlamentu Savros Lambrinidis.

Parlament ukazuje Washingtonu ďalšie svaly

Členovia Európskeho parlamentu už vo februári tohto roku pozastavili dočasnú dohodu medzi Spojenými štátmi a Úniou v otázke výmeny finančných údajov, keďže novozavedená Lisabonská zmluva im udeľuje právomoc blokovať medzinárodné dohody.

Minulý týždeň zároveň poslanci Parlamentu spravili neobvyklý ťah a odišli za Atlantik, aby sa stretli v Kongrese a na ministerstve zahraničných vecí so svojimi americkými kolegami a tlmočili im svoje obavy v oblasti citlivých bankových údajov. Tie sa týkali najmä objemu zdieľaných údajov a ochrany práv občanov na pôde Spojených štátov.

Návšteva poslancov signalizuje prelom v transatlantických vzťahoch a zdá sa, že americký Kongres začína brať Lisabonskou zmluvou posilnený Parlament vážne.

„My môžeme povedať novej dohode „áno“ alebo „nie“, ale americký Kongres nemôže,“ dodala Plasschaert.

Počas trojdňovej cesty sa poslanci EP z výboru LIBE okrem iného stretli aj s tamojším ministrom financií Timothym Geithnerom a generálnym prokurátorom Ericom Holderom.

Washington signalizuje spoluprácu

„Náznak spolupráce zo strany Spojených štátov je milým prekvapením,“ hovorí Lambrinidis, ktorý sa tiež zúčastnil stretnutia vo Washingtone. Navyše, a na príkaz Európskeho parlamentu v súčasnosti údajne hlavná americká úradníčka zodpovedná za ochranu súkromia Nancy C. Libin pripravuje zhrnutie rozdielov medzi európskym a americkým zákonodarstvom v oblasti vymáhania odškodného či ochrany údajov.

Hoci Plasschaert považuje návštevu za konštruktívnu, zároveň priznáva, že je ťažké odhadnúť koľko miesta na manévrovanie bude mať v týchto nevyriešených otázkach Parlament. Jednou z ďalších takýchto otázok je aj doba, na ktorú si bude môcť americké ministerstvo financií ponechávať údaje o finančných účtoch európskych občanov.

Podľa súčasného návrhu tak môžu robiť po dobu päť rokov, pričom poslanci EP sa snažia toto obdobie znížiť.

Postoje

Eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Cecilia Malmströmová povedala: „Viem, že tento veľký objem údajov je pre Európsky parlament Európsky parlament je jediný priamo volený orgán Európskej únie. 785 poslancov je volených každých 5 rokov voličmi vo všetkých členských štátoch Európskej únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »zdrojom obáv, ale bez neho nebude žiaden Program sledovania financií teroristov (TFTP).“

„Ak by EÚ vytvorila niečo podobné TFTP, americké úrady sú ochotné nám pomôcť,“ dodala.

„Európsky parlament chce dohodu, ale nie dohodu za každú cenu,“ uviedol maltský poslanec v EP Simon Busuttil.

Reklama

PARTNERI

sfpalogo ivologo eaclogo
Slovenská atlantická komisia Fórum pre medzinárodnú politiku SSVE- Spoločnosť pre strednú a východnú Európu

Komentár

Radovan Geist (30.01.2012)

Medzi kladivom a nákovou

Medzi kladivom a nákovou

Hlavnou postavou dnešného summitu bude Angela Merkel. Do akej miery však „vedie Európu“, a nakoľko len kľučkuje medzi vonkajšími a vnútornými tlakmi?

Sieť EurActiv

prev

© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.