„Ako každý národ, Irán má práva. Ale má aj povinnosti a tieto dve oblasti sú neoddeliteľné prepojené. Irán premárnil jednu príležitosť za druhou dokázať mierovú povahu svojho programu. V nedávnych mesiacoch nám dal Irán viac dôvodov, nie menej, aby sme ho podozrievali, že jeho cieľom je získať schopnosť vyrábať jadrové zbrane,“ uviedla americká veľvyslankyňa pri OSN Susan Rice.

Za už štvrté kolo sankcií napokon hlasovalo 12 z 15 členov Bezpečnostnej rady OSN. Libanon Libanon je súčasťou programu Euromed a Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa zdržal hlasovania a Turecko s Brazíliou, ktoré s Iránom prednedávnom podpísali Teheránsku deklaráciu o pomoci pri premene jadrového materiálu na palivo, sa podľa očakávaní vyslovili proti.

„Teheránska deklarácia ponúka nové a otvorené okno pre diplomaciu. Malo by sa poskytnúť dosť času (na jeho využitie),“ povedal turecký veľvyslanec pri OSN Ertugrul Apakan. Jeho brazílska kolegyňa Maria Ribeiro Viotti dodáva: „V tomto prípade nevnímame sankcie ako efektívny nástroj. Pravdepodobne povedú k utrpeniu iránskeho ľudu a nahrajú do karát tým ľuďom na oboch stranách, ktorí si neželajú pokračovanie dialógu.“

Sankcie sú výsledkom ústupkov

Nová rezolúcia, ktorú americký prezident Obama nazval „najtvrdšími sankciami, ktorými kedy iránska vláda čelila,“ sú ale podľa niektorých výsledkom ústupkov voči stálym členom Bezpečnostnej rady OSN Číne a Rusku, ktorí s podporou tohto kroku váhali.

Sankcie sú, podobne ako v predošlých prípadoch, zamerané najmä proti nákupu vojenského materiálu krajiny a proti niektorým obchodným a finančným transakciám Islamskej revolučnej gardy, ktorá kontroluje jadrový program a zohráva kľúčovú úlohu pri riadení krajiny a tamojšieho hospodárstva, uvádza Boston Globe.

Nové opatrenia zároveň krajinám umožňujú prehľadať lode mieriace z alebo do Iránu ak predpokladajú, že na palube je zakázaný tovar. Nesmie sa tak však stať násilím. Rezolúcia tiež posilnila opatrenia voči 40 predstaviteľom iránskeho režimu, a na zoznam pridala ďalšiu osobu- šéfa iránskeho Centra pre jadrovú technológiu Javada Rahiqiho. Okrem toho sa štátom zakazuje investovať do aktivít, ktoré by sa mohli spájať s obohacovaním uránu alebo jadrovou energiou. Samotného energetického sektoru sa však nové kolo sankcií nedotklo.

Podľa niektorých za týmto rozhodnutím okrem iného stoja ekonomické záujmy Číny. Krajina je totiž kľúčovým partnerom Iránu. Ich vzájomná obchodná výmena minulý rok dosiahla 36,5 miliardy dolárov, uvádza agentúra AP a pripomína, že čínske spoločnosti vo veľkom investovali do ťažobných projektov v Iráne a do budovania ciest, mostov a elektrární. 

Peking však aj napriek sankciám trvá na zachovaní diplomatických rozhovorov. „Čína vždy považovala za správne riešiť iránsky jadrový program pomocou dialógu, vyjednávaní a inými diplomatickými prostriedkami, aby sa zabezpečilo riešenie, ktoré uspokojí obe strany,“ cituje AP prehlásenie čínskeho ministra zahraničných vecí Ťina Ganga.

Nie dosť tvrdé

Naopak, Izrael Izrael je súčasťou programu Euromed a Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk »si od nových opatrení sľuboval oveľa viac. „Rozhodnutie Bezpečnostnej rady je nedostatočné a musia ho sprevádzať dodatočné kroky mimo Bezpečnostnej rady,“ povedal tamojší minister zahraničných vecí Avigdor Lieberman.

Podľa vyjadrení mnohých predstaviteľov ale rezolúcia otvorila cestu k tomu, aby mohli štáty zaviesť tvrdšie jednostranné sankcie. Tento krok sa očakáva najmä zo strany Spojených štátov a Európskej únie. EÚ by mala o svojich krokoch voči Iránu diskutovať už na budúcotýždňovom summite (17. a 18. júna).

Irán rozhodnutie Bezpečnostnej rady odsúdil. Tamojší prezident Mahmúd Ahmadinedžád, ktorý bol práve na oficiálnej návšteve Tadžigistanu povedal: „Sprava aj zľava prijímajú sankcie, ale pre nás sú to iba otravné muchy, ako použité vreckovky.“ Referoval tým na to, že Irán čelí už štvrtému kolu sankcií a predošlé opatrenia zatiaľ neviedli k podstatným pokrokom v rokovaniach.

Iránska štátna televízia však podľa agentúry AFP po schválení rezolúcie oznámila, že iránsky parlament plánuje obnoviť svoje vzťahy s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu (IAEA), ktorá je hlavným orgánom OSN pre dohľad nad jadrovými zbraňami.