Bosnianski, srbskí a chorvátski lídri podpísali 26. januára v Banja Luka deklaráciu o inštitucionálnej reorganizácii krajiny, informoval francúzsky denník Le Monde. Bosna by sa podľa dohody mala skladať zo štyroch federálnych celkov – bosnianskeho, srbského a chorvátskeho regiónu a Sarajeva. Dokument, ktorý nesie názov „Projekt za nové rozdelenie Bosny“, podpísali: Sulejman Tihíc, Milorad Dodik a Dragan Čović.

Daytonská mierová dohoda z roku 1995 ustanovila dva prvky súštátia – moslimsko-chorvátsku Federáciu Bosna a Hercegovina Bosna a Hercegovina sa skladá z Federácie Bosna a Hercegovina a Republiky Srbskej. V krajine sa prekrýva vplyv západo- a východoeurópskej kultúry, spolu s moslimskou kultúrou.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Republiku Srbskú. Zatiaľ čo podporovatelia jednoty krajiny sú za odstránenie súčasne existujúcich „entít“, nacionalisti sa usilujú o zachovanie rozdelenia krajiny pozdĺž niekdajších konfliktných línií. Väčšina moslimov si želá opätovnú jednotu krajiny, zatiaľ čo srbskí lídri chcú konsolidáciu Republiky Srbskej. Chorváti, ktorí tvoria desatinu populácie, preferujú zachovanie „entít“.

Či nová dohoda získa podporu parlamentu, nie je jasné. Tri strany - srbská SNSD, moslimská SDA a chorvátska HDZ – nemajú parlamentnú väčšinu a preto bude dokument potrebovať aj podporu ďalších politických hráčov.

Dohoda v Banja Luka bola podpísaná krátko po nástupe Miroslava Lajčáka na post slovenského ministra zahraničia. Lajčák dovtedy pôsobil ako predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a EÚ pre Bosnu a Hercegovinu. Zatiaľ nie je zrejmé, či bude mať medzinárodné spoločenstvo svojho predstaviteľa v Bosne aj v nasledujúcich rokoch. Le Monde uvádza, že ide o znak, že OSN nemá pre krajinu ucelenú stratégiu.

Dohodu „stále študujeme“, povedala Krisztina Nagy, hovorkyňa komisára Olliho Rehna, ktorý je zodpovedný za rozširovanie. Doplnila: „Dohodu vítame. Domáci dialóg založený na kompromise je pre Bosnu a Hercegovinu jedinou cestou napred. Je dôležité, aby sme teraz spoločné stanovisko preložili do legislatívnych návrhov, ktoré sa prijmú. Túto tému budeme sledovať veľmi pozorne. Predpokladáme, že konkrétne návrhy budú vypracované v nadchádzajúcich týždňoch.“

Biskup Peter Maranovic, hlava Chorvátskej národnej rady v Bosne, sa vyjadril proti dohode. Označil ju za dokument, prostredníctvom ktorého sa nacionalistickí lídri snažia rozdeliť krajinu na štyri celky, čo bude v konečnom dôsledku viesť k novej vojne. V nedeľu (1.2.) pre chorvátsky denník Javno uviedol: „Zdá sa, že dohoda bude mať za následok posilnenie entít a oslabenie krajiny. [..] Predpokladáme, že to povedie k novému konfliktu a novej vojne a tomu by sme sa chceli vyhnúť.“