Ashtonová bola po francúzskom prezidentovi Nicolasovi Sarkozym a predsedovi Komisie José Manuelovi Barrosovi v krátkom čase už tretí zástupca Únie a jeho členských štátov, ktorý prišiel s čínskymi predstaviteľmi rokovať o podpore pri hlasovaní o iránskej otázke v Bezpečnostnej rade OSN. Dôvodom je tradične negatívny postoj Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »voči zavedeniu nového kola opatrení proti Iránu pre jeho jadrový program.  Krajina sa totiž domnieva, že ďalšie sankcie situáciu nevyriešia a účinnejšie by boli diplomatické rokovania.

To dokazujú aj slová iránskeho prezidenta Mahmúda Ahmadinedžáda, ktorý včera na pôde OSN v New Yorku Spojené štáty priamo varoval, že sankcie nič nevyriešia. „To pre nás nie je ničím novým. Už 31 rokov sú na nás uvalené sankcie,“ povedal a dodal: „Myslíme si, že americkej vláde sankcie uškodia viac ako nám. Je veľmi jasné, že ak Spojené štáty začnú so sankciami voči Iránu, bude to koniec Obamovej snahy. Znamená to, že sa nič nezmení,“ cituje indický The Hindu.

Čínu by však podľa Ashtonovej mohla obmäkčiť kombinácia dialógu, diplomatických rokovaní a hrozby uvalenia sankcií. „Chcem špeciálne zdôrazniť odkaz, že potrebujeme dvojtraťový prístup: sankcie ako také problém nevyriešia, ale na vyriešenie tohto problému potrebujete sankcie,“ cituje vyhlásenie Vysokej predstaviteľky EÚ pre zahraničie  po stretnutí s čínskym prezidentom agentúra AFP. Podľa nej je zároveň uznanie možného použitia sankcií zo strany Pekingu dôležitým krokom.

Hlas Číny ako jedného zo stálych členov Bezpečnostnej rady OSN je pritom kľúčový pri zavádzaní sankcií.

Sankcie rozdeľujú Bezpečnostnú radu

Ani nestáli členovia Rady však nie sú v tejto oblasti jednotní. Turecký premiér Recep Taiyyp Erdogan sa už počas „jadrového summitu“ amerického prezidenta Baracka Obamu minulý mesiac vo Washingtone vyjadril, že Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »sankcie voči Iránu nepodporí, keďže medzi oboma krajinami je už od 17. storočia strategická aliancia. „Som tu kvôli diplomatickému riešeniu,“ povedal vtedy Erdogan a dodal: „Na tomto musíme všetci spolupracovať, a Turecko by mohlo byť veľmi dôležitým prostredníkom,“ cituje jeho slová americká CNN.

Navyše, v máji sa predsedníckou krajinou v Bezpečnostnej rade stal Libanon Libanon je súčasťou programu Euromed a Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorý tiež otvorenie vystupuje proti sankciám, keďže Teherán okrem iného podporuje libanonské hnutie Hizballáh. „Z dôvodov svojej vnútornej situácie je nepravdepodobné, že by Libanon hlasoval za rezolúciu o udelení sankcií,“ cituje Foreign Policy vysoko postaveného diplomata.

Ani podpora Brazílie nie je podľa Foreign Policy taká istá, keďže krajina spolu s Tureckom v novembri minulého roku odmietla hlasovať na pôde Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu za potrestanie Iránu pre jeho tajné vybudovanie jadrového zariadenia. Najnovšie správy dokonca uvádzajú, že by sa Brazília mohla stať hlavným vyjednávačom v celej záležitosti.

Podľa americkej CNS news tak možno desať nestálych členov rozdeliť na tri skupiny: Turecko, Brazília a Libanon už verejne naznačili pravdepodobný nesúhlas s ďalšími sankciami, Rakúsko Neskorý vstup do EÚ bol výsledkom špecifického postavenia krajiny počas druhej svetovej vojny. Na základe dohody veľmocí, ktoré Rakúsko okupovali v rokoch 1945-55, bolo nezávislé Rakúsko vyhlásené za "trvalo neutrálne". viac na www.EuropskaUnia.sk » Mexiko a Japonsko budú podľa očakávaní hlasovať za, a Uganda, Nigéria a Bosna a Hercegovina sa zdajú byť nerozhodné- čo z nich robí potenciálny cieľ loby.

To dokazuje aj správanie popredných predstaviteľov Washingtonu a Teheránu. Podľa médií navštívil nedávno iránsky minister zahraničných vecí Manouchehr Mottaki Rakúsko či Bosnu a Hercegovinu a iránsky prezident Mahmúd Ahmadinedžád sa zasa na konci apríla stretol s ugandským prezidentom Yowerim Musevenim.

Na druhej strane sa v rovnakom čase stretol tajomník amerického Ministerstva zahraničných vecí William Burns s nigérijským prezidentom Goodluckom Jonathanom, aby získal jeho súhlas so zavedením tvrdších sankcií. Podľa tamojšieho denníka Nigerian Inquirer Spojené štáty krajine prisľúbili spoluprácu v oblasti využívania jadrovej energie na mierové účely- v tejto oblasti už s Nigériou spolupracuje aj Irán.