Kurzové lístky

Hlavná stránkaObrana a bezpečnosťIzrael a Palestína odštartujú v septembri priame rokovania

Izrael a Palestína odštartujú v septembri priame rokovania

(EN)

(20.08.2010)

Vyslanci takzvaného Kvartetu- teda Spojených štátov, Európskej únie, Ruska a OSN- v súčasnosti diskutujú o návrhu spoločného prehlásenia, ktoré Izrael aj Palestínu pozve za spoločný rokovací stôl. Prvé stretnutie by sa pritom malo uskutočniť už o dva týždne.

„Majú dohodu, že rokovania sa začnú 2. septembra vo Washingtone,“ povedal zdroj. Očakáva sa, že Izrael Izrael je súčasťou programu Euromed a Európskej susedskej politiky.viac na www.EuropskaUnia.sk »aj Palestína Palestínske autonómne samosrávne územia zahŕňajú pásmo Gazy a západný breh Jordánu. EÚ podporuje Palestínsku autonómiu v snahe k vytvoreniu samostatného demokratického štátu.viac na www.EuropskaUnia.sk »túto ponuku prijmú a na stretnutiach sa zúčastní aj americký prezident Barrack Obama.

Biely dom ale celú situáciu včera odmietol komentovať a vyhlásil, že Obama je v súčasnosti na dovolenke v americkom štáte Massachussetts.

Pozadie

Podľa agentúry Reuters by nadchádzajúce rokovania mohli ovplyvniť tieto skutočnosti:

  • vyslanec Spojených štátov na Blízkom východe George Mitchell sprostredkuváva nepriame rokovania medzi oboma stranami už viac ako dva mesiace. Americký prezident Barrack Obama vyjadril nádej, že rokovanie sa začne v septembri, kedy vyprší štvormesačné obdobie nepriamych vyjednávaní pod taktovkou Arabskej ligy. Komisia Arabskej ligy sa pritom stretla 29. júla v Káhire. Jej cieľom bolo zistiť od palestínskych predstaviteľov, či sú pripravení na nové rokovania s Izraelom,
  • izraelský premiér Benjamin Netanjahu verejne vyhlásil, že chce, aby priame rokovania začali čo najskôr. Palestínsky prezident Mahmúd Abbás ale naznačil, že pred ich konaním chce dosiahnuť pokrok v nepriamych rokovaniach- najmä v otázke bezpečnosti a hraníc Palestínskeho štátu, ktorý chce založiť. Zároveň dodal, že pred začiatkom rokovaní chce súhlas Izraelu s tým, aby hranice budúceho štátu chránila tretia strana. Žiada tiež, aby Izrael súhlasil so spravodlivou územnou kompenzáciou za tie časti Západného brehu, kde sa usadili židovskí osadníci alebo ktoré Izrael anektoval,
  • Izrael žiadnu z týchto požiadaviek nevylúčil, ale podľa jeho predstaviteľov sa tieto záležitosti môžu vyriešiť len v priamych rokovaniach,
  • práve osídľovanie okupovaného Západného brehu izraelskými osadníkmi je jedným z bodov, ktorý by mohol zhatiť úsilie Spojených štátov dosiahnuť kompromis medzi oboma stranami. V septembri totiž vyprší desaťmesačné čiastočné moratórium na výstavbu nových domov v Západnom brehu, pomocou ktorého chcel Netanjahu prilákať Abbása za rokovacie stoly. Izraelský premiér navyše prejavil neochotu rozšíriť tento zákaz osídľovania, keďže by mohol vyvolať nesúhlas koaličných partnerov jeho vlády,
  • mierový proces by mohlo ovplyvniť aj napätie v regióne, napríklad v Iráne. Militantné islamské hnutia Hizbolláh a Hamas v Libanone a v Pásme Gazy sú totiž podporované Iránom. V súčasnosti panuje v regióne kľud, ale izraelský minister obrany Ehud Barak už pohrozil, že v prípade útoku nebude váhať s odvetou.

Kvartet už v júni uviedol, že mierové rokovania sa majú zavŕšiť do 24 mesiacov od ich začatia, ale nový návrh hovorí o dvanástich mesiacoch. Vláda Palestínskej samosprávy tak očakáva, že do polovice roku 2011 dosiahne všetky atribúty štátu. Diplomati potvrdili, že jednostranné vyhlásenie štátu by si mohlo získať podporu ak sa do dvanástich mesiacov nepodarí začať rozhovory alebo ak uviaznu na mŕtvom bode.

Mierový proces sa začal opäť v máji tohto roku po 19- tich mesiacov od posledných rokovaní. Dôvodom prerušenia bol vojenský zásah Izraela proti pásmu Gazy na prelome rokov 2008 a 2009. Doteraz sa však americkému vyslancovi Georgovi Mitchellovi nepodarilo strany presvedčiť, aby rokovali priamo a nie cez sprostredkovateľov.

Izrael trvá na tom, že je pripravený na priame rozhovory v prípade, že Palestína nebude mať žiadne predbežné podmienky. Tá zasa žiada, aby bola jasná agenda vyjednávania- a práve jasná agenda podľa Izraelcov znamená zoznam požiadaviek. Prekonanie tohto začarovaného kruhu bude preto kľúčové, potvrdili diplomati.

Tvárou v tvár

Hovorca americkej vlády P.J. Crowley povedal: „Domnievame sa, že sme veľmi blízko k dohode o začatí priamych rozhovorov. Myslím, že sme v pozícii, aby sme sa tam dostali, ale naďalej pracujeme na detailoch tohto procesu.“

Tamojšia ministerka zahraničných vecí Hillary Clinton zatiaľ hovorila o mierovom procese na Blízkom východe aj s egyptským prezidentom Hosní Mubarakom.

Obama chce, aby sa priame rozhovory začali nejakú dobu pred 26. septembrom, kedy vyprší desaťmesačné moratórium, ktoré izraelská vláda uvalila na výstavbu židovských osád v okupovanom Západnom brehu. Obnovenie výstavby by totiž mohlo rokovania úplne pochovať. Aj predošlé vyhlásenia Kvartetu z Moskvy, Trieste a New Yorku z tohto roku vyzývali k zastaveniu nelegálneho stavania osád. Nový návrh však priamo nespomína túto podmienku, ktorú by odmietli pravicoví koaliční partneri strany izraelského premiéra Benjamina Netanjahu. Priamo sa v ňom píše len to, že priame bilaterálne rokovania by mali „viesť k osídleniu vyjednanému medzi oboma stranami, ktoré ukončí okupáciu a vyústi v stav mieru s Izraelom.“ Vyhlásenie zároveň uvádza, že úspech si vyžiada podporu arabských štátov.

Netanjahu môže priamymi rozhovormi mnoho získať, keďže má v zahraničí povesť štátnika, ktorý sa úprimne nesnaží dospieť k mierovému riešeniu. Naopak, prezident Palestínskej samosprávy Mahmúd Abbás má veľa čo stratiť. Ak rozhovory skončia po mesiacoch neúspechom, mohlo by ho to politicky zničiť.

Iba málo Palestínčanov a Izraelčanov sa však domnieva, že priame rokovania čoskoro povedú k mierovej dohode, a i keď by sa tak stalo, jej implementácia podľa nich určite potrvá dlhšiu dobu.

V izraelskej vláde sa pozornosť upriamuje najmä na dátum 26. septembra, kedy uplynie už spomínané moratórium. Väčšina Netanjahuovho vnútorného kabinetu je pritom proti rozšíreniu zákazu na osídľovania. Je v ňom však aj niekoľko takých, ktorí hľadajú prijateľný kompromis pre Abbása.

Jedným z návrhov je povoliť stavanie vo veľkých osadách, ktoré si Izrael plánuje ponechať aj po uzavretí mierovej dohody, ale zakázať ho v tých miestach, ktoré by mali neskôr pripadnúť Palestíne.

Reklama

PARTNERI

sfpalogo ivologo eaclogo
Slovenská atlantická komisia Fórum pre medzinárodnú politiku SSVE- Spoločnosť pre strednú a východnú Európu

Komentár

Radovan Geist (30.01.2012)

Medzi kladivom a nákovou

Medzi kladivom a nákovou

Hlavnou postavou dnešného summitu bude Angela Merkel. Do akej miery však „vedie Európu“, a nakoľko len kľučkuje medzi vonkajšími a vnútornými tlakmi?

Sieť EurActiv

prev

© 2003-2012 I-Europa, s.r.o. Obsah tejto stránky je autorským dielom. Akékoľvek porušenie autorských práv zakladá občianskoprávnu a trestnoprávnu zodpovednosť protiprávne konajúcej osoby. Viac informácií je možné nájsť v sekcii Ochrana autorského práva.