Ministri zahraničia po niekoľko hodinovej diskusii súhlasili s predstavou spoločnej vonkajšej služby Európskej únie ako ju vypracoval tím vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej. Návrh teraz poputuje do Európskeho parlamentu, ktorý v tomto prípade drží v rukách rozpočet novej služby a jeho kontrolu. Súhlas europoslancov je potrebný aj pre nutnú zmenu pravidiel zamestnávania európskych diplomatov prichádzajúcich z členských štátov. 

Členským štátom záležalo najmä na tom, aby sa v konečnom výsledku dodržal pomer jednej tretiny pracovníkov v rámci EEAS z národných diplomacií. Zvyšok „eurodiplomatov“ budú zamestnanci Rady a Komisie.

K navhovanej organizačnej štruktúre európskej vonkajšej služby ale stále existujú výhrady. Mimovládnym rozvojovým organizáciám sa príliš nepáči, že agenda rozvoja by mala byť plne včlenená do EEAS.

“Môžeme zvýšiť svoju váhu len vtedy, ak spojíme všetky aspekty našej vonkajšej činosti“, povedala Catherine Ashtonová. Proti "kúskovaniu" problematiky rozvoja medzi EEAS a ďalšie inštitúcie sa vyslovili aj lídri politických skupín v Európskom parlamente. Organizácie aktívne v oblasti pomoci tretiemu svetu ale tvrdia, že presunutie rozvojovej pomoci pod EEAS naopak podkope váhu Únie ako partnera rozvojového sveta.

Stiera to podľa nich hranice medzi pomocou zaostalým krajinám na jednej strane a zahraničnou a bezpečnostnou politikou na strane druhej. Navyše tvrdia, že ani na základe Lisabonskej zmluvy, ktorá pri EEAS spomína len zahraničnú a bezpečnostnú politiku, nemá nová diplomatická služba mandát obhospodarovať aj rozvoj. Podporujú ich v tom aj názory niektorých právnikov.