Rozhovory o novej partnerskej dohode, ktoré boli bezprostredne po gruzínsko-ruskom konflikte odsunuté na neskôr, začnú 2. decembra, povedala hovorkyňa komisárky Benity Ferrero-Waldner Christiane Hohmann agentúre AFP.

„Toto je dohoda strategického významu. Cítime, že je strategickou pre Európsku úniu a ja si myslím, že Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »to vidí rovnako“, vyhlásil predseda Európskej komisie José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »

Rozhodnutie obnoviť rozhovory s Moskvou nebolo prekvapením. Už 10. novembra sa na tom dohodli ministri zahraničných vecí EÚ, napriek nesúhlasu Litvy.

Nová pan-európska bezpečnostná zmluva?

Vilnius spolu s Varšavou veľmi chladne reagovali na Sarkozyho podporu myšlienke ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva   - novej pan-európskej bezpečnostnej dohode. Medvedev túto myšlienku po prvýkrát predostrel minulý mesiac.

Podľa francúzskej hlavy štátu Nicolasa Sarkozyho by sa mohol v polovici roka 2009 konať Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk » pravdepodobne pod záštitou OBSE, na ktorom by USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »i Rusko „položili základy toho, čo by sa mohlo stať budúcnosťou európskej bezpečnosti“.

Medvedev upresnil, že Rusko má predstavu pan-európskej bezpečnostnej zmluvy, ku ktorej by mohli pristúpiť všetky národy a organizácie vrátane NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » Jej súčasťou by mal byť aj "zoznam pravidiel pre budúcnosť".

Raketová obrana: ďalšia deliaca čiara?

Takáto zmluva by sa tiež mohla týkať veľmi diskutovaného amerického plánu inštalovať protiraketový systém v Poľsku a Českej republike, niečo čo Rusko rázne odmieta.

Medvedev nedávno prispel do diskusie tým, že vyhlásil, že zváži umiestnenie rakiet v ruskej enkláve Kaliningrad, ak budú Spojené štáty pokračovať so svojimi plánmi. Novozvolený (ale zatiaľ neúradujúci) americký prezident Barack Obama signalizoval, že nemusí nasledovať kroky svojho predchodcu, pokiaľ ide o protiraketový štít.

Sarkozy vyzval Moskvu a Washington, aby zastavili svoje plány, minimálne kým sa nepodpíše nový bezpečnostný pakt. Povedal, že americký systém „nepomôže bezpečnosti“ a „skomplikuje veci“.

Tieto komentáre sa stretli s ostrou odozvou v Poľsku a Českej republike, podľa ktorých Sarkozy nemal mandát robiť takéto komentáre. „Otázka protiraketového štítu je spravovaná dohodou medzi Poľskom a Spojenými štátmi. Je to v prvom rade americký projekt“, povedal poľský premiér Donald Tusk novinárom.

„Nemyslím si, že tretie krajiny, dokonca ani takí dobrí priatelia ako Francúzi, majú právo vyjadrovať sa k tejto otázke“ dodal Tusk.

Neskôr Sarkozy zmiernil rétoriku a pripustil, že americký systém by mohol, „odvrátiť hrozbu raketového útoku prichádzajúceho napríklad z Iránu“. Povedal to po summite G20 vo Washingtone, ktorý sa konal v sobotu, 15. novembra.

„Každá krajina má právo rozhodnúť sa, či bude alebo nebude inštalovať protiraketový štít“, dodal Sarkozy.

Predseda Európskej komisie zdôraznil, že rokovania o štíte nesmú dominovať agende EÚ-Rusko. „Budúcnosť sa musí uberať cestou ekonomickou, nie raketovou. Musíme viesť dialóg a nie dokazovať si silu“, vyhlásil.