V októbri 2006 schválili členské štáty EÚ rámcové rozhodnutie o uznávaní a okamžitom vykonávaní príkazov na konfiškáciu vydaných príslušnými orgánmi iných členských štátov EÚ. To znamená, že súdne orgány môžu svojich partnerov v iných krajinách Únie požiadať o vykonanie príkazov na konfiškáciu.

Tieto zabavenia majetku sa však doposiaľ dotkli iba zlomku celkových aktív pochádzajúcich z trestnej činnosti. Z nedávnej správy Komisie dokonca vyplýva, že do februára 2010 zaviedlo tieto pravidlá iba 13 z 27 členských štátov EÚ, hoci konečným termínom na zavedenie opatrení bol november 2008. Sedem krajín informovalo Komisiu, že legislatívny proces ešte nie je ukončený a ďalších sedem krajín -medzi nimi aj Slovensko- nepodalo žiadne informácie.

Situáciu sťažuje najmä byrokracia a nedôvera v súdne systémy ostatných krajín. Zločinci pritom naďalej využívajú otvorené hranice v rámci EÚ a pašujú ukradnutý majetok alebo ilegálny tovar cez hranice. Práve konfiškácia predstavuje dôležitý prostriedok na zastavenie týchto aktivít.

Podľa pravidiel EÚ môže členský štát predložiť príkaz na konfiškáciu inému štátu, v ktorom žije osoba, ktorej sa tento príkaz týka, alebo v ktorom má majetok, či príjem. Tento štát potom priamo vykoná konfiškáciu podľa svojich vnútroštátnych pravidiel bez akýchkoľvek ďalších formalít.

Trinásť členských štátov, ktoré zaviedli tieto pravidlá, ich už využíva v boji proti trestnej činnosti. Napríklad justičné orgány Holandska od začatia ich uplatňovania už predložili svojim partnerom v EÚ 121 príkazov na konfiškáciu, ktoré sa týkali majetku v celkovej hodnote takmer 20 miliónov eur. Počas uplynulého mesiaca zároveň talianske orgány zabavili majetok mafie v hodnote 60 miliónov eur a vo Veľkej Británii bolo skonfiškovaných 92,3 miliónov libier patriacich medzinárodnej zločineckej skupine, ktorá vlastnila nehnuteľný majetok v Dubaji.

Obmedzenia obmedzujú

Súčasné pravidlá EÚ zároveň obsahujú zoznam určitých okolností, v prípade ktorých môžu členské štáty odmietnuť vykonanie príkazu na konfiškáciu, ako napríklad porušenie zákazu dvojitého stíhania za ten istý trestný čin alebo príliš veľké oneskorenie medzi spáchaním trestného činu a odsúdením. Zo správy Komisie však vyplýva, že okrem Írska, Portugalska a Holandska všetky ostatné krajiny doplnili ďalšie dôvody odmietnutia vykonania príkazov na konfiškáciu vydaných inými krajinami. To obmedzuje a komplikuje vplyv nástroja, ktorého cieľom je umožniť orgánom, aby okamžite navzájom uznávali svoje rozhodnutia.

Viviane Reding Komisárka pre informačnú spoločnosť a médiá (2004 - 2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »preto na tieto štáty nalieha, aby celý proces zefektívnili. „V čase hospodárskej krízy je smutné, že členské štáty EÚ dopustia, aby majetky z trestnej činnosti v hodnote miliárd eur prekĺzli cez sieť. Dochádza k tomu aj napriek tomu, že vlády sa dohodli na opatreniach konfiškácie už pred štyrmi rokmi,“ povedala eurokomisárka a dodala: „V budúcnosti musíme mať jasnejšie pravidlá, musíme ich dôslednejšie uplatňovať a presadzovať a predovšetkým musí existovať dôvera medzi súdnymi systémami jednotlivých krajín. Nateraz vyzývam členské štáty, aby zaviedli pravidlá na boj proti trestnej činnosti a umožnili tak súdnym orgánom spolupracovať a účinne konfiškovať zisky z trestnej činnosti.“