Dvojdňové stretnutie je najväčšia konferencia, ktorú zvolal americký prezident od roku 1945. Vtedy Franklin D. Roosevelt zorganizoval míting, ktorého výsledkom bol vznik Organizácie spojených národov, uvádza americká tlač. Podľa listu pozvaných hostí reprezentovali Európsku úniu na stretnutí Van Rompuy a niekoľko národných lídrov, vrátane belgického premiéra Yvesa Leterma, českého premiéra Jana Fischera, francúzskeho prezidenta Nicolasa Sarkozyho, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, talianskeho premiéra Silvia Berlusconiho, holandského premiéra Jana Petera Balkenende, poľského ministra zahraničných vecí Radoslawa Sirorskeho, španielskeho premiéra José Luisa Rodrigueza Zapatera, švédskeho premiéra Fredrika Reinfeldta či britského ministra zahraničných vecí Davida Milibanda.

Washingtonský Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »je pre Obamu vyvrcholených hektického týždňa jadrovej diplomacie a prichádza rok po tom, čo v Prahe predstavil svoju víziu sveta bez jadrových zbraní.

Americká administratíva preto dúfa, že summit prinesie dohodu, ktorá do roku 2013 zaistí svetové zásoby plutónia a vysoko obohateného uránu- teda nevyhnutné súčasti pre výrobu jadrových zbraní. Britská BBC pritom cituje bývalého vyšetrovateľa v CIA a v americkom ministerstve pre energetiku Rolfa Mowatta- Larssena, ktorý povedal, že sú tri veci, ktoré v noci nedajú prezidentovi Obamovi zaspať: že voľné pakistanské jadrové zbrane padnú do rúk teroristom, Severná Kórea bude teroristom dodávať jadrové bomby a Al-Káida zaháji jadrový útok.

Pred summitom absolvoval americký prezident sériu bilaterálnych stretnutí s lídrami Kazachstanu, Južnej Afriky, Indie, Pakistanu, Číny, Jordánska, Arménska a Malajzie.

„Myslíme si (prezident Obama a svetoví lídri), že môžeme v tejto otázke dosiahnuť nesmierny pokrok, a táto téma sa stáva súčasťou a balíčkom širšieho záujmu, ktorý sme mali počas posledných niekoľkých týždňov,“ citovali média amerického prezidenta.  

Podľa analystov sa summit nebude venovať novým jadrovým pretekom medzi Indiou a Pakistanom, pretože táto záležitosť krajiny rozdeľuje.

Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk »Obamu obdarovala

Najväčší krok vpred spravila podľa všetkého Ukrajina, ktorej proruský prezident Viktor Janukovič oznámil, že sa Kyjev vzdá svojich zásob obohateného uránu. „Dnes na summite o jadrovej bezpečnosti Ukrajina demonštrovala svoje vodcovstvo, keď oznámila prelomové rozhodnutie zbaviť sa všetkých svojich zásob vysoko obohateného uránu do obdobia nasledujúceho summitu o jadrovej bezpečnosti v roku 2012, pričom Spojené štáty poskytnú všetku technickú a finančnú pomoc,“ píše sa v dokumente zo summitu.

Ukrajina chce odstrániť podstatnú časť týchto zásob už tento rok. Krajina zároveň premení svoje štátne ústavy pre jadrový výskum tak, aby vedeli používať nízko obohatené uránové palivo, ktoré sa nedá použiť na jadrové zbrane. Ide o prax, ktorá sa pomaly stáva všeobecným štandardom 21. storočia.

Čína Čína je dôležitým obchodným partnerom Únie, aj keď EÚ má s ňou trvalo negatívne saldo obchodu. Európsko-čínske ekonomické vzťahy nie sú bezproblémovéviac na www.EuropskaUnia.sk »ohľadne Iránu veľmi neustúpila

Naopak, stretnutie medzi prezidentom Obamom a jeho čínskym kolegom Chu Ťin-tchaom ohľadne uvalenia ďalších sankcií na Irán nebolo také úspešné. Poradca pre národnú bezpečnosť Bieleho domu Jeff Bader povedal, že hlavnou témou niekoľkohodinového rozhovoru medzi oboma hlavami štátov bol práve Irán.

Podľa Bieleho domu sa napokon prezidenti dohodli, že ich vlády budú spoločne pracovať na potenciálnych sankciách, ktoré by potrestali Irán za jeho jadrový program. Čína však sankcie ako jeden z výsledkov rokovania vôbec nespomenula.

Ani Turecko Krátky popis histórie vzťahov Turecka a Európskej Únie.viac na www.EuropskaUnia.sk »nepodporí sankcie

Podobne aj turecký premiér Recep Tayyip Erdogan odmietol podporiť tvrdšie sankcie voči Iránu. Povedal však, že jeho krajina je ochotná hrať diplomatického mediátora medzi oboma stranami pri jednaní o jadrovom programe Teheránu.

Erdogan dodal, že Turecko sa teší strategickej aliancii s Iránom od 17. storočia a preto by bol radšej, keby sa tento nepriechodný spor vyriešil diplomaticky. Pre americkú CNN povedal: „Verím, že dokážeme nájsť cestu von.“

Iránsky veľvyslanec pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú agentúru Ali Ašgar Soltaneš summit kritizoval a povedal, že rozhodnutia, ktoré sa na ňom prijmú nesmú byť záväzné pre nezúčastnené štáty.