Rada zároveň načrtla fungovanie a organizáciu novej služby. Podľa návrhu by mala tretina zamestnancov prísť priamo z členských štátov a zvyšných viac ako šesťdesiat percent budú tvoriť zamestnanci EÚ- najmä pracovníci generálnych riaditeľstiev zodpovedných za zahraničnú politiku. Európska únia by tak mala tvoriť hlavnú zložku novej služby.

Vysoká predstaviteľka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton Členka Európskej komiesie pre vonkajší obchod (2008-2009), nahradila na tomto poste Petra Mandelsona.viac na www.EuropskaUnia.sk »toto hlasovanie ministrov nazvala „historickým rozhodnutím“, ktoré Únii umožní pohnúť sa vpred a vybudovať modernejšiu a efektívnejšiu európsku službu 21. storočia. Tento krok však stále nie je konečným pri vytváraní diplomatickej služby. Pred tým ako sa podarí novú inštitúciu vytvoriť „k prvému výročiu Lisabonskej zmluvy“- teda k 1. decembru 2010- je ešte potrebné dohodnúť viaceré otázky, vrátane rozpočtu.

Nedoriešené náklady

Catherine Ashton už prednedávnom žiadala o zvýšenie financií na rok 2010 o 45 miliónov libier, čo vyvolalo vlnu kritiky z radov europoslancov. „V čase keď v Európe čelíme kríze žiadajú o vyšší rozpočet- to je smiešne,“ cituje britský Daily Telegraph členku rozpočtového výboru v EP Martu Andreasen. Ashton pritom pôvodne prisľúbila, že financovanie procesu vytvárania novej služby udrží v medziach a dokonca ušetrí približne desať percent tým, že spojí do jedného celku viaceré služby zastrešujúce podobnú agendu. Šéfka EÚ pre zahraničie chce navyše znížiť náklady tým, že sa niektoré stretnutia uskutočnia pomocou videokonferencie.

Celkovo sa predpokladá, že Európska služba pre vonkajšiu činnosť bude kontrolovať sumu vo výške sedem miliárd eur, vrátane rozpočtov na rozvojovú pomoc a nákladov na mierové operácie v Kosove a iných krajinách.

Niektorí Europoslanci Europoslanec je člen priamo voleného zákonodarného orgánu Európskej únie - Európskeho parlamentu. Europoslanci sú ekvivalentom poslancov národných parlamentov na európskej úrovni. viac na www.EuropskaUnia.sk »včera vyjadrili obavy z nedostatku transparentnosti novej služby. Nemecká členka EP a hovorkyňa rozpočtového výboru pre ľudovcov Inge Gräßle vo svojom prehlásení upozorňovala najmä fakt, že tento „významný nárast počtu postov a hierarchie, ktorú bude následne veľmi ťažké vystopovať“. Gräßle zároveň Komisiu obvinila z vytvorenia 100 pozícií na úrovní generálnych riaditeľov so základným platom 18 tisíc eur za mesiac. Podľa nej je možné v prípade „novej diplomatickej služby uplatniť hlbšiu logiku, keďže inštitúcia pôvodne zamýšľala zamestnávať 16 generálnych riaditeľov a 12 špeciálnych predstaviteľov na úrovni generálnych riaditeľov.“

Boj o posty

Formálnym schválením Európskej služby pre vonkajšiu činnosť zintenzívnilo diplomatické boje členských štátov o získanie najlukratívnejších pozícií v novej inštitúcii.

Za vrcholové sa považujú najmä posty generálnych riaditeľov služby, na ktoré si už údajne brúsia zuby francúzski predstavitelia. Podobne preferované sú aj pozície dvoch zástupcov generálnych tajomníkov, dvoch vysokých postov v oblasti bezpečnosti, vedúce pozície politického a bezpečnostného výboru, či orgánu zdieľania spravodajských informácií, či šéfovia rozpočtu a ľudských zdrojov. Väčšina krajín ambície na získanie týchto pozícií ani neskrýva. Ďalšia bitka prebieha o rozmiestnenie zamestnancov na 30-tich kľúčových veľvyslanectvách EÚ vo svete. V súčasnosti už pritom prebieha nábor.