„V Afganistane existuje duch demokracie... ktorý chce byť vyjadrený“, vyhlásil švédsky veľvyslanec a predstaviteľ Predsedníctva EÚ v Kábule, Svante Kilander.

„EÚ je tu a prispieva k procesu, ktorý prebieha v Afganistane. Teraz tu máme prezidentské voľby a v budúcom roku budú parlamentné voľby. Nie je to teda jednorazová udalosť, je to súčasť širšieho kontextu, v ktorom EÚ zohráva dôležitú úlohu“, povedal Kilander.

Podľa agentúr bola účasť výrazne nižšia, než vo voľbách v roku 2004. Hlavným dôvodom boli údajne najmä bezpečnostné obavy – Taliban pohrozil, že odreže prst každému, kto ho bude mať od nezmývateľného atramentu používaného na registráciu voličov. Voľby chcel tiež narušiť útokmi na volebné miestnosti.

Podľa afganských úradov boli voľby úspechom. Očakávalo sa víťazstvo súčasného prezidenta Hamida Karzaia, otázkou však je, či získa nadpolovičnú väčšinu a nebude potrebovať druhé kolo. Karzaiov tábor krátko po voľbách vyhlásil, že sa tak stalo.

Jeho najväčší súper, bývalý minister zahraničných vecí Abdullah Abdullah to však odmietol. Počítanie hlasov potrvá niekoľko dní.

V útokoch zomrelo počas volieb 26 ľudí, hlásené boli aj viaceré porušenia pravidiel. Afganské úrady zakázali v ten deň akékoľvek spravodajstvo o násilí a mnoho novinárov bolo údajne násilne zadržaných, bitých, či im inak bránili v práci.

Prezident Obama vyhlásil, že afganské voľby sú úspechom napriek snahám Talibanu narušiť ich násilím. „V Afganistane máme niečo, čo vyzerá ako úspešné voľby, napriek snahám Talibanu narušiť ich. Musíme sa zamerať na dokončenie práce v Afganistane, to však ešte chvíľu potrvá.“

Podľa posledných prieskumov verejnej mienky podpora americkej misie v Afganistane klesla. V novembri 2001 si len 9% ľudí myslelo, že je to chyba. V auguste 2009 už 42%.