Rozhodnutie vlády Tonyho Blaira poslať v roku 2003 do Iraku 45 000 britských vojakov bolo na ostrovoch vždy prijímané kontroverzne. Vyvolalo masové protivojnové protesty aj parlamentné vyšetrovanie.

Počas prípravných stretnutí s vyšetrovacím výborom, pozostalí zabitých vojakov obvinili Blaira z toho, že Britániu zatiahol do nelegálnej vojny a zavádzal verejnosť.

Vláda ospravedlňovala inváziu tvrdením, že Saddám Husain je schopný použiť zbrane hromadného ničenia do 45 minút. Žiadne zbrane však nakoniec neboli nájdené. Vláda bola preto obvinená zo zavádzania.

Predseda vyšetrovacej komisie John Chilcot vyhlásil, že 25 členná komisia začne oficiálne vyšetrovať 24. novembra. V januári začne s vypočúvaním vysoko postavených politikov.

„Prvých päť týždňov híringov využijeme na vytvorenie spoľahlivého obrazu základných prvkov angažovania sa Spojeného kráľovstva v Iraku“, vyhlásil Chilcot.

Panel začne s híringami vysoko postavených vládnych úradníkov a armádnych dôstojníkov, ktorí pomáhali tvoriť vládnu politiku, aj jej komunikáciu.

„Vďaka tomu jasne pochopíme, ako bola politika vyvinutá a ako bola implementovaná, a akým spôsobom sa zvažovali alternatívne prístupy“, povedal Chilcot. Výbor zváži aj otázku legálnosti vojny.

„Krátko po Novom roku začneme zbierať dôkazy od ministrov, vrátane bývalého premiéra, p och úlohe a rozhodnutiach.“ Chilcot neprezradil, či bude na výsluch pozvaný aj súčasný premiér Gordon Brown, ktorý bol v tom čase ministrom zahraničia.

Blair bude plne spolupracovať

Podľa jeho hovorcu bude Blair, ktorý je v súčasnosti mierovým vyslancom na Blízkom východe, s vyšetrovacou komisiou plne spolupracovať. Brown pôvodne tvrdil, že z dôvodov národnej bezpečnosti budú výsluchy neverejné. Chilcot však oznámil, že neverejné budú len híringy zaoberajúce sa „citlivými“ otázkami, a vypočutia nižších úradníkov.

Druhé kolo vypočúvaní začne v polovici roku 2010, po parlamentných voľbách. Svedkovia budú požiadajú, aby „hovorili o veciach detailnejšie“. Chilcot verí, že komisia bude schopná predstaviť závery koncom budúceho roka. Zdôraznil však, že nejde o súd či vyšetrovanie. „Dal som však jasne najavo, že sa v našej správe nebudeme strániť kritiky – jednotlivcov alebo systémov – v prípadoch, keď je opodstatnená.“

Malé šance

Podľa Gordona Browna je Blair stále v hre o post permanentného predsedu Rady. Zdá sa však, že bývalý britský premiér nemá dostatočnú podporu ani vo vlastnom stredo-ľavom tábore.

Krajiny Beneluxu sú proti. Tvrdia, že prvý prezident Únie nemá pochádzať z krajiny, ktorá nie je súčasťou Eurozóny. Britániu považujú za príliš „euroskeptickú“.

Blair je pre mnohých kontroverznou osobou aj kvôli jeho podpore americkej invázie do Iraku. Podľa Zelených v EP by to bolo neférové voči väčšine občanov EÚ, ktorí boli proti vojne. O to viac, že na čele Únie už je jej ďalší podporovateľ – bývalý portugalský premiér a staronový predseda Komisie, José Manuel Barroso Predseda Európskej komisie (2004-2009)viac na www.EuropskaUnia.sk »

Ďalšie kroky

• 19. november: Mimoriadny Summit Označenie „summit“ sa vzťahuje na zasadania Európskej rady, ktoré sa konajú minimálne raz za pol roka, spravidla však štyrikrát ročne.viac na www.EuropskaUnia.sk »EÚ v Bruseli rozhodne o najvyšších postoch
• 24. november: Začne britské vyšetrovanie rozhodnutia zapojiť sa do vojny v Iraku
• február 2010: Očakávaný koniec prvého kola vypočutí
• jún 2010: parlamentné voľby v Británii
• koniec roku 2010: očakávané závery vyšetrovacej komisie