Nemecká kancelárka vítala včera v Berlíne lídrov z Veľkej Británie, Francúzska a Ruska, ktorí si spoločne pripomenuli 20. výročie pádu niekdajšieho múru, ktorý rozdeľoval mesto na východnú a západnú časť a stal sa symbolom rozdelenia Európy a sveta. Politici sa tiež prihovorili niekoľkým tisíckam bežných ľudí, ktorí sa v pondelok (9.11.) zišli v okolí Brandenburskej brány a oslavovali koniec studenej vojny.

„Spoločne sme položili železnú oponu a som presvedčená, že nám to dáva silu pre 21. storočie,“ vyhlásila nemecká kancelárka. Merkelová vyrastala vo východnej časti Berlína a múr prekročila smerom na západ po prvýkrát práve 9. novembra 1989.

Politickí lídri neskôr symbolicky pešo prešli z niekdajšej východnej časti do západnej; tak, ako pred 20 rokmi bežní ľudia.

Francúzsky prezident Nicolas Sarkozy je stále presvedčený, že vo svete existuje mnoho múrov, ktoré „rozdeľujú mestá, regióny a národy“. Podľa neho treba proti nim bojovať. Jeho ruský kolega Dmitrij Medvedev zas vyzval na vytváranie „nového, lepšieho sveta“ a spoločný boj s hospodárskou krízou, kriminalitou, terorizmom a chudobou. Americká ministerka zahraničia Hillary Clinton doplnila, že treba prekonávať „súčasné hranice“ a šíriť za nimi slobodu.

Walesa spustil symbolické domino

Pozdĺž línie niekdajšieho múra sa rozostavali farebné čiastky gigantického domina. Prvú tehličku symbolicky zhodil Lech Walesa, líder Solidarity - prvých nezávislých odborov v Poľsku. Spustil tak pár domino-reťaze dlhej 1,5 kilometra.

Múr vo vnútri Berlína začala NDR za pomoci ZSSR stavať v skorých ranných hodinách 13. augusta 1961. Jeho zámerom bolo zabrániť masovej emigrácií obyvateľov východného Berlína do západnej časti mesta a ďalej do západnej Európy.

Spočiatku sovieti ohradili provizórnym oplotením z ostnatého drôtu celú západnú časť Berlína. Táto bariéra bola dlhá 156 km a pozdĺž nej sa rozostavili vojaci, ktorí mali príkaz zastreliť každého, kto sa pokúsi o emigráciu.

Pri múre vo vnútri Berlína prišlo o život v období 1961 – 1989 najmenej 136 obyvateľov východného bloku. Na druhej strane, ďalším tisícom sa i napriek nastraženým mínam, hliadkujúcim vojakom a služobným psom podarilo utiecť. Umožnila to sieť tajných tunelov a maskovaných priestorov v autách, ktoré mali povolenie na prechod hranicou.

Pred 20 rokmi, keď bežní ľudia začali ničiť múr, nepadol ani jeden výstrel. Krátko po tom sa udalosť zmenila na oslavu zjednoteného mesta a obyvatelia oboch jeho častí začali slobodne prechádzať niekdajšou hranicou a vzájomne sa objímať.

Helmut Kohl, vtedajší kancelár Spolkového Nemecka po páde železnej opony sľúbil „prekvitajúcu krajinu“. Do niekdajšieho východného Nemecka sa investovalo 1.300 mld. eur na prestavbu ekonomiky, ale tzv. „nový štát“ má i dnes dvakrát vyššiu mieru nezamestnanosti než aká je v niekdajšej západnej časti Nemecka.

Nemecký denník Leipziger Volkszeitung publikoval prieskum, podľa ktorého si každý 8. obyvateľ Nemecka (či niekdajšej východnej alebo západnej časti) želá, aby bol múr opäť postavený a aby sa vrátila situácia spred roku 1989.

EurActiv/Reuters

Pozície

José Manuel Barroso, predseda Európskej komisie, vyhlásil: „Pád Berlínskeho múra neznamená len kolaps totalitarizmu v strednej a východnej Európe, ale tiež je silným symbolom zjednotenia Nemecka a celej Európy. 9. november 1989 bol momentom, kedy sa všetko javilo ako možné.“

„Rok 1989 bol rokom, ktorý transformoval Európu a pád Berlínskeho múra je jedným z očarujúcich  symbolických obrazov našej doby,“ doplnila komisárka Margot Wallstrom, zodpovedná za komunikáciu.

Jerzy Buzek, predseda Európskeho parlamentu, ktorý bol počas socialistickej éry členom Solidarity v Poľsku, vo svojom prejave uviedol, že v roku 1989 sa začala budovať nová európska identita. Doplnil, že východná Európa zostáva i dnes kľúčovou. Ak chce EÚ hovoriť jedným hlasom najmä k východnému ruskému susedovi, musí sa učiť na veci hľadieť aj optikou východných krajín a učiť sa z ich historickej skúsenosti, doplnil.

„Dnes, 9. novembra, 20 rokov po páde Berlínskeho múra, si v prvom rade spomínam na obete komunistickej diktatúry, pre ktoré je múr smutným symbolom,“ uviedol Joseph Daul, predseda skupiny EPP v Európskom parlamente. Pri tejto príležitosti vyzdvihol úlohu nebohého pápeža Jána Pavla II. pri páde východného bloku. Spomenul tiež ale i poľského odborára Lecha Walesu, sovietskeho lídra Michaela Gorbačova, či vtedajšieho nemeckého kancelára Helmuta Kohla. Podľa neho, všetky tieto a ďalšie osobnosti „vydláždili cestu pre 500 mil. Európanov, aby dnes mohli žiť v slobodnej Európe bez hraníc“.

Lothar Bisky, predseda skupiny GUE/NGL v Európskom parlamente, uviedol, že rok 1989 priniesol množstvo príležitostí: slobodu pohybu, slobodu tlače, demokraciu, rozšírenie EÚ smerom na východ a ďalšie. Napriek tomu, podľa jeho slov, mnohé z príležitostí sme nevyužili. Zvlášť spomenul vojenské konflikty na Balkáne a na Kaukaze. Podľa neho je pád Berlínskeho múra poučením i pre politickú ľavicu: „Neexistuje socializmus bez demokracie a slobody,“ uzavrel.