Súd nariadil okamžité zničenie všetkých dát ohľadne zaznamenaných telefonických hovorov, e-mailov a textových správ v Nemecku. Polícii a spravodajským agentúram zároveň zakázal, aby tieto údaje požadovali. Uviedol pritom článok 10 nemeckej ústavy, podľa ktorej je súkromie korešpondencie, pošty a telekomunikácií neporušiteľné.

Protiteroristický zákon, ktorý krajina zaviedla v roku 2008, nemecké telekomunikačné spoločnosti nútil k uskladňovaniu týchto údajov. Líder na nemeckom trhu v tejto oblasti, Deutsche Telekom, tak podľa vlastných vyjadrení uskladňovali každých šiestich mesiacov približne 19 terabytov dát, teda približne 4,85 miliardy strán formátu A4, informuje denník Irish Times.

Rozhodnutie vyvolalo u bezpečnostných expertov a policajných zložiek veľké prekvapenie. Prichádza pritom len dva týždne po hlasovaní v Parlamente, počas ktorého poslanci neschválili výmenu informácií o citlivých bankových údajov, nazývajú aj SWIFT, medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi. Tá má slúžiť na sledovanie osôb podozrivých z financovania terorizmu.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová varovala, že zničenie údajov vytvorí v krajine určité „vákuum“, keďže len minulý rok sa tieto údaje použili na vyšetrovanie vo viac ako 80 percentách kriminálnych činností, dodáva Irish Times.

Podľa Wolfganga Bosbacha, predsedu nemeckej parlamentnej komisie pre vnútorné záležitosti, sú tieto dáta nevyhnutné na predchádzanie teroristickým útokom ako boli tie v Madride v roku 2004 a rok NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk »v Londýne. „Na internete nie sú žiadne odtlačky, žiadne stopy DNA. Ak nebudeme mať tieto údaje, mnoho zločinov ostane neodhalených,“ povedal pre nemecký denník Bild.

Po kroku nemeckého Ústavného súdu sa očakáva, že aj orgány Európskej únie preskúmajú príslušnú smernicu, ktorá všetkým členským štátom prikazuje uskladnenie telefonických a internetových dát až na obdobie 24 mesiacov, píše Financial Times. Šesť krajín, vrátane Švédska, Írska a Rakúska túto smernicu odmietlo zaviesť.

Rozhodnutie súdu je odpoveďou na sťažnosť približne 35 tisíc občanov. Podľa sudcov jeho uplatňovanie znamená „vážny prienik“ do súkromia občanov „v objeme, ktorý je dovtedy nepoznaný“, cituje slová rozsudku Irish Times.