Krátka správa

Chertoff už od mája 2005 opakovane žiada „viac detailných informácií, ktoré by letecké spoločnosti a cestovné agentúry o svojich zákazníkoch zhromažďovali", ako napríklad telefónne čísla použité na zabookovanie letenky, „podrobnosti o ceste a detaily súvisiace s platením". Vyžaduje aj povolenie pre Americkú colnú a hraničnú agentúru, ktorá v súčasnosti údaje dostáva, aby ich mohla poskytovať ďalej FBI a úradom pre imigráciu. Podľa súčasne platnej úpravy nemôže jeden vládny úrad poskytovať údaje druhému.

Poskytovanie údajov o európskych cestujúcich (Passenger Name Record – PNR) označil Európsky súdny dvor v máji 2006 za nelegálne a nariadil, aby sa do konca septembra s týmito praktikami skončilo (pozri EurActiv.sk 31. máj 2006). V rozhodnutí Súdu sa píše, že „ani tvrdenie Komisie o dostatočnej ochrane údajov zo strany amerických úradov, ani rozhodnutie Rady, ktorá schválila závery dohody, nemá oporu v zákone". O novom systéme v súčasnosti rokuje Komisia spolu s americkou delegáciou na čele s Chertoffom.

Chertoff si aj napriek rozhodnutiu Súdu myslí, že súčasná úprava nie je dostatočná. Pre Washington Post napísal: „[...] Napriek silným putám, ktoré sme si s našimi európskymi partnermi vytvorili za účelom ochrany našich národov, máme stále zviazané ruky, keď chceme využívať všetky dostupné zdroje na identifikáciu hrozieb a zastavenie terorizmu".

23. augusta 2006 sa v liste adresovanom Rade sťažoval predseda Európskeho výboru pre občianske slobody a spravodajca pre PNR na fakt, že s Parlamentom sa záležitosť nekonzultovala. Systém transferu údajov pre európske vlády bol schválený v apríli 2004 s účinnosťou k 5. septembru 2006.