Autor si kladie otázku, „čo sa presne v rusko-ukrajinskej politike deje?“ „Nikto nevie dať presnú odpoveď, ani vysvetliť čo vyprovokovalo tvrdo formulované vyhlásenia ruského prezidenta Dmitriho Medvedeva z 11. augusta tohto roku. "

Medvedev vytkol ukrajinskému prezidentovi Viktorovi Juščenkovi jeho „anti-ruskú politiku“ a oznámil, že nový ruský veľvyslanec na Ukrajine zatiaľ ostane v Moskve.

Podľa Bovta sú diplomatické vzťahy medzi Moskvou a Kyjevom v najhoršom stave od rozpadu ZSSR: „Krajiny sú bližšie k vojne, než kedy boli počas postsovietskej éry“.

Agresívny tón Medvedevovho vyjadrenia poslúžil skôr politickým cieľom Juščenka – ktorého popularita je teraz veľmi nízka, myslí si autor.  

„Ruské hodnotenie a chápanie vzťahov s Ukrajinou je potenciálne nebezpečné“, píše Bovt. „Pre ruskú vládnucu elitu je Ukrajina Ukrajina je postkomunistická krajina, ktorá sa odčlenila od Sovietskeho zväzu v roku 1991.viac na www.EuropskaUnia.sk »v mnohých ohľadoch “poslednou baštou, o ktorú si Moskva nemôže dovoliť prísť“.

„To znamená, že Moskva pravdepodobne urobí čokoľvek, aby zabránila svojmu susedovi padnúť do západnej sféry vplyvu“, tvrdí Bovt. „Hoci ruskí politici uznávajú územnú integritu Ukrajiny vrátane Krymu, hlboko v srdci túto myšlienku neakceptovali. Ani veľká väčšina ruskej populácie.“

„Neverím, že ktorýkoľvek z ukrajinských politikov, ak by sa stal novým prezidentom tejto krajiny, vyrieši existujúce problémy s Moskvou“, tvrdí Bovt. „Nikto z nich sa dobrovoľne nevzdá suverenity Ukrajiny.“

Podľa Bovta pre Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk »„neexistuje riešenie tohto vážneho problému v kontexte bilaterálnych ukrajinsko-ruských vzťahoch, ale ani multilaterálnych rusko-ukrajinsko-európskych vzťahov“.

Vojna medzi dvoma krajinami je „jedinou možnosťou“ uzatvára.

Komentár v anglickom jazyku nájdete na tejto linke