Napriek tomu sa však na rozdiel od ekonomického modelu politický systém ukázal ako stabilnejší a elastickejší. Ukázalo sa, že bieloruský režim je schopný prijímať neočakávané rozhodnutia, cieľom ktorého je predísť nežiaducim dôsledkom ekonomickej krízy v politickom a sociálnom priestore Bieloruska. V priebehu prvého mesiaca roku 2009 bieloruská moc pristúpila k vytvoreniu troch spoločensko-politických štruktúr, do činnosti ktorých boli pozvaní predstavitelia bieloruskej opozície:

• Medzirezortná komisia pre vypracovanie marketingu krajiny: Do tejto komisie boli pozvaní riaditeľ nezávislého ekonomického centra Strategija Jaroslav Romančuk a riaditeľ nezávislého centra pre sociálne výskumy „Novak" Andrej Vardomackij.
• Koordinačná rada pre médiá: Členstvo v tomto orgáne bolo spomedzi predstaviteľov nezávislých štruktúr ponúknuté predsedníčke mimovládnej organizácie Bieloruská asociácia novinárov Žanne Litvine a redaktorovi nezávislých novín Narodnaja voľa Josifovi Seredičovi.
• Spoločenská rada pri Administratíve prezidenta Bieloruskej republiky: Jej členmi sa môžu stať predstavitelia opozičných strán, medzi oslovenými bol aj líder hnutia Za slobodu Aleksandr Milinkievič.

Takýto evidentne ústretový krok voči opozícii zo strany moci sa stretol s rozličnými reakciami v prostredí bieloruskej demokratickej komunity. Celý rad politických aktivistov, najmä spomedzi predstaviteľov Zjednotenej občianskej strany a hnutia Za slobodu to považujú za začiatok dialógu medzi mocou a opozíciou a víťazstvo „demokratických síl." Druhá časť opozície, vrátane niektorých bieloruských analytikov, tieto kroky považujú za politický manéver moci, ktorý sa môže stať „pascou pre opozíciu."

na tejto linke