Ako píše autor štúdie, Charles Clarke, dôvodov prečo by sa mala Európska únia upriamiť na migračnú politiku je viac. Keď koncom roku 2010 Grécko Grécko vstúpilo do EÚ po zložitom vývoji - po druhej svetovej vojne nasledovala občianska vojna (1944-49), reštaurácia monarchie, vojenská diktatúra (1967-74) a až potom vytvorenie parlamentnej demokracie.viac na www.EuropskaUnia.sk »stratilo kontrolu nad svojou severo-východnou hranicou s Tureckom, prechody za hranice Európskej únie na tomto mieste tvorili viac ako 90 percent všetkých ilegánych vstupov do EÚ. Niektoré európske štáty reagovali obnovením bezpečnostných kontrol cestujúcich z Grécka.

Ďalšie problémy prinieslo vzplanutie „arabskej jari“ a s ňou spojenú eskaláciu migrácie, po ktorej sa európski lídri dohodli vo výnimočných situáciach obmedziť voľné cestovanie v rámci Schengenského priestoru.

Najdôležitejší dôvod je však nárast nacionalizmu, populizmu a anti-imigrantských nálad v agendách niektorých národných politických strán. Príkladom týchto trendov je zákaz nosenia buriek na verejnosti vo Francúzsku a Belgicku.

Počty imigrantov, či imigrácia, ako taká, nie sú problém. Problémom je ilegálna imigrácia, ktorú umožňuje nefektívny systém či mätúce kritéria. Celkovo existujú štyri hlavné dôvody migrácie do Európskej únie : práca, štúdium, rodina a politický azyl. Cieľom zmien by teda mala byť úprava pravidiel reflektujúca tieto oblasti, ale aj posilňovanie Schengenskej hranice, nové prístupy ku vzťahom s priamymi susedmi, repatriácia - teda návrat ilegálnych imigrantov do krajín, z ktorých prišli, boj proti obchodovaniu s ľuďmi či zmeny vo vízovej politike.

Odporúčania autora štúdie:

• rozvíjať spoločný trh práce a stanoviť jasné pravidlá pre legálnu migráciu

• vytvoriť novú reguláciu, ktorá pre všetky členské štáty užššie zadefinuje pojem „rodina“ a prehodnotí kritéria pre rodinných príslušníkov

• vytvoriť nový európsky azylový systém, modernizovať tzv. Newyorský protokol, týkajúci sa právneho postavenia utečencov

• posilňovať partnerstvá so susedskými štátmi, pričom prioritou by sa mala stať statégia „dobrý sused“, ktorá rozšíri vzájomnú spoluprácu dohodami o obchode, pomoci, migrácii, vízach, obrane či zahraničných vzťahoch

• posilniť FRONTEX Agentúra pre správu operatívnej spolupráce pri vonkajších hraniciach. Koordinuje operačnú spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti riadenia vonkajších hranícviac na www.EuropskaUnia.sk »(Európska agentúra pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach členských štátov Európskej únie) zahŕňajúc spravodajskú činnosť, modernizáciu hraníc či vojenskú asistenciu

• členské štáty by mali uzavrieť dohody o repatriácii so štátmi, odkiaľ ilegálni imigranti prichádzajú

• Veľká Británia Veľká Británia je zakladajúcim členom NATO NATO je medzivládna organizácia združených krajín s úlohou chrániť slobodu a bezpečnosť svojich členov politickými a vojenskými prostriedkami.viac na www.EuropskaUnia.sk » členom G-8, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN, členom EHS sa stala až v 70. rokoch.viac na www.EuropskaUnia.sk »a Írsko Írsko patrilo medzi najchudobnejšie krajiny Európy, vďaka viacerým špecifikám však dokázalo plne využiť výhody členstva a dostať sa na ekonomicky medzi špičkových európskych hráčovviac na www.EuropskaUnia.sk »by sa mali snažiť o harmonizáciu vízových politík so Schengenským priestorom. To by zahŕňalo bezvízové cestovanie z a do krajín západného Balkánu