Protivládne protesty v Rusku boli ešte pred šiestimi mesiacmi nepredstaviteľné. Začali sa ako reakcia na decembrové parlamenentné voľby, ktoré boli podľa demonštrantov, ale aj viacerých volebných pozorovateľov zmanipulované. Vyhrala v nich strana Vladimira Putina Jednotné Rusko Všeobecné informácie o Ruskej federácii.viac na www.EuropskaUnia.sk » ktorá získala nadpolovičnú väčšinu kresiel.

V dave zaznievali cez víkend heslá ako: „Rusko bez Putina!“ alebo „Vráťte nám voľby!“. Demonštrácie sa zúčastnilo napriek silným mrazom niekoľko desiatok tisíc ľudí.

„Keď som videl, že teplomer ukazoval ráno mínus 22 C, myslel som si, že sa tam neukáže viac ako 10000-15000 ľudí. Vďaka Bohu, že som sa mýlil. Moskovčania sú odhodlanejší, silnejší a odolnejší, ako som si myslel,“ napísal opozičný politik Boris Nemtsov na svojom blogu.

„Pred nami stojí ťažký boj proti cynickým a bezohľadným podvodníkom a zlodejom. Je to maratón, ktorý musíme vyhrať,“ píše Nemtsov.

Ďalší veľký protest sa očakáva 26. februára, týždeň pred prezidentskými voľbami. „Dostali sme sa do bodu, z ktorého niet návratu. Ľudia sa prestali báť a zistili, akí sú silní, keď držia spolu,“ tvrdí jeden z demonštrantov, 49-ročný Ivan Kositsky.

Na pozvanie Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku rečnil v piatok v Bratislave o situácii v Rusku riaditeľ Ekonomického ústavu Ruskej akadémie vied Ruslan Semjonovič Grinberg. Podľa neho by bol zázrak, keby Putin voľby nevyhral. „Otázne je len, či v prvom alebo druhom kole. Kvôli demokracii by bolo lepšie, keby vyhral v druhom.“

Putinov úspech vysvetľuje potrebou zmeny po Jeľcinovi a dobrými hospodárskymi výsledkami. „Rusko má len 10% verejný dlh.“ „Vďaka Putinovi sa stalo Rusko aktérom svetovej politiky,“ tvrdí Grinberg.

Thomas L. Friedman v New York Times píše, že Putin síce skutočne obnovil železnou päsťou poriadok po Jeľcinovi, ale nebolo to skutočnými politickými a ekonomickými reformami, ale skôr zvýšením ropných cien a výnosov z nich. „Napriek tomu, mnohí Rusi boli a stále sú mu za to vďační,“ píše Friedman.

Grinberg sa vyjadril aj ku vzťahom Ruska a Európskej únie. Podľa neho Rusko potrebuje industrializovať a to sa nepodarí bez investícií zo západu. Európska únia má šancu byť naďalej globálnym hráčom, ak vyrieši krízu a začne užšie spolupracovať s Ruskom. Podľa Grinberga sa Rusko a EÚ navzájom potrebujú. Zároveň dodal, že Rusko musí pokračovať v odzbrojovaní, inak si nezíska dôveru Európy.

(Reuters)