Internetové hnutie Avaaz na svojej webovej stránke zbiera podpisy na petíciu. Hnutie tvrdí, že ACTA umožňuje korporáciam cenzúrovať internet. Doteraz vyzbieralo už takmer 1,8 mil. podpisov.

Autori slovenskej internetovej iniciatívy stopacta.sk si myslia, že „dohoda, ako aj proces, ktorým vznikala, je nedemokratická, potláča základné ľudské práva a ohrozuje slobodný internet“.

Pred dvoma týždňami podpísalo dohodou 22 členských štátov Európskej únie. Poľsko Poľsko je jednou z krajín Strednej a Východnej Európy, ktorá sa zaraďuje k post-komunistickým. Do EÚ vstúpilo spoločne s ďalšími 9 krajinami regiónu (vrátane Slovenska) v roku 2004.viac na www.EuropskaUnia.sk »už oznámilo, že sa k zmluve nepridá. Taktiež Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »sa k nej zatiaľ pripojiť nechystá. "Sme presvedčení, že slovenský právny poriadok a slovenská legislatíva  dostatočne funguje aj bez tejto dohody,“ tvrdí slovenský minister hospodárstva Juraj Miškov.

„Schválenie ACTA  obsahuje množstvo nepresností, ktoré skrývajú potencionálne riziká neželaného legislatívneho stavu na Slovensku. ACTA je v súčasnom znení kontroverzná a nejednoznačná. Chcem o nej najprv verejne diskutovať. Kým k tejto téme nebude aj všeobecný súhlas verejnosti, takýto kontroverzný dokument nemôžem podporiť. Ani ja sám sa so súčasným znením dohody ACTA celkom nestotožňujem, “ dodal minister.

ACTA má umožniť medzinárdnú spoluprácu v boji proti porušovaniu práv duševného vlastníctva. Podľa Európskej komisie prichádza Európa ročne o 8 mld. eur tým, že je jej trh zaplavovaný falšovaným tovarom. Množstvo falšovaného tovaru sa medzi rokmi 2005 a 2010 dokonca strojnásobilo.

Komisia považuje obmedzovanie prístupu k internetu alebo cenzúru webových stránok za mýtus. Podľa nej ACTA výslovne stanovuje, že aj v prípadoch kedy sa zakročuje voči rozsiahlemu rozširovaniu pirátskeho obsahu sa musí postupovať tak, aby sa zachovali základné práva, akými sú sloboda prejavu alebo ochrana súkromia a osobných údajov.

Na medinárodný podpis dohody ACTA reagoval hlavný spravodajca Európskeho parlamentu Kader Arif rezignáciou na svoju funkciu. Europoslanec označil proces príprav dokumentu ako netransparentný. Tvrdí, že sa do procesu nezapojili žiadne nepolitické organizácie a požiadavky Európskeho parlamentu boli ignorované. Komisia netransparentnosť odmieta a obhajuje sa tým, že takéto dohody sa spravidla neprerokúvajú na verejnosti. Verejnosť však bola informovaná prostredníctvom súhrnnych správ, tlačových brífingov a konferencií, z ktorých jedna sa konala len niekoľko dní pred prvým kolom rokovaní. Komisia tvrdí, že vo vzťahu k Európskemu parlamentu postupovala v súlade s pravidlami, stanovenými v Lisabonskej zmluve.

Portál stopacta.sk vidí ako problematické aj ďalšie časti. Napríklad tvrdí, že ACTA zavádza nové trestné sankcie, ktoré umožňujú kriminalizovať mnohé mimovládne organizácie. Odvoláva sa pritom na analýzu organizácie La Quadrature du NET. Podľa nej je neprípustné, aby trestné sankcie boli súčasťou obchodnej dohody.