Pozadie

Lisabonská stratégia, ktorej cieľom je urobiť z Európy „najdynamickejšou a najkonkurencieschopnejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta schopnou udržateľného ekonomického rastu s väčším množstvom lepších pracovných miest a väčšou sociálnou kohéziou, a rešpektom voči životnému prostrediu do roku 2010“, bola prijatá na zasadnutí Európskej rady v roku 2000.

V roku 2004 sa Európska rada a Komisia rozhodli pripraviť predbežné hodnotenie Lisabonského procesu, ktoré by malo byť predstavené na Jarnom summite v marci 2005. marcový summit v roku 2004 dal expertnej skupine pod vedením bývalého holandského premiéra Wima Koka mandát na vypracovanie podkladovej revízie Lisabonského procesu a napĺňania jeho cieľov.

Skupina predstavila výsledok svojej práce Komisii a Rade na začiatku roku 2004.

Otázky

Správa poskytuje veľmi dobrú analýzu dôvodov, spôsobujúcich nedostatočný pokrok v lisabonskej agende. Maľuje zmiešaný obraz, pretože k istému pokroku došlo: miera zamestanosti vzrástla zo 62.5% v roku 1999 na 64.3% v roku 2003 a celková zamestnanosť žien vzrástla tiež značne. Ale tvrdí tiež, že "čistá tvorba pracovných miest" sa zastavila v roku 2001 a dosiahnuť do roku 2010 cieľ 70%-nej miery zamestnanosti bude ťažké.

Kokova správa zamieta návrhy, aby bol opustený konečný termín v roku 2010. Tiež explicitne tvrdí, že EÚ by sa nemala stať "kópiou USA". Zvýrazňuje externé výzvy (rastúce ekonomiky USA a v Ázii), opisuje závažnú domácu výzvu v podobe "sivejúcej" alebo starnúcej Európy a poukazuje na rozšírenie o 10 krajín ako na ďalší zdroj obáv a príležitostí.

Lisabonská agenda je príliš široká na to, aby bola zrozumiteľná, tvrdí správa. "Lisabon je o všetkom a teda o ničom. Každý je zodpovedný a teda nikto nie je. Konečný cieľ stratégie sa niekedy stráca. Ambiciózna a široká reformná agenda potrebuje jasný cieľ, aby bolo možné efektívne komunikovať o potrebe dosiahnuť ho." Všetky členské štáty sa musia Lisabonu zmocniť a komisia musí byť pripravená menovať a klásť vinu tým, ktorí zlyhávajú, práve tak ako "chváliť" tých, ktorí sú úspešní.

Kokova správa navrhla odporúčania v piatich oblastiach:

Poznatkovo orientovaná spoločnosť:

• pritiahnuť a udržať najlepších vedcov, akčný plán na zníženie administretívnych prekážok pre prisťahovania sa a pohyb vnútri EÚ pre vedcov svetovej triedy a výskumníkov a ich rodinných príslušníkov (to by malo byť implementované do roku 2006)
• spraviť výskum a vývoj vrcholnou prioritou, do roku 2005 zriadiť Európsku výskumnú radu
• podporovať inovácie: dohodnúť sa pred jarným summitom v roku 2005 na Patente spoločenstva (skoršia verzia správy sa zmienila o tom, aby patent bol len v anglickom jazyku, ale z konečnej verzie to bolo vypustené)

Vnútorný trh:

• rýchlejšia transpozícia legislatívy k vnútornému trhu: komisia má vypracovať podrobný zoznam legislatívy, ktorá čaká na transpozíciu (triedený podľa najväčších vinníkov)
• odstrániť do konca roku 2005 prekážky pre voľný pohyb služieb
• prijať ostávajúcu legislatívu, týkajúcu sa Akčného plánu o finančných službách

Zlepšiť prostredie pre podnikateľov:

• lepšia tvorba legislatívy tým, že sa bude pokračovať v realizovaní posúdení dopadov budúcej legislatívy (kvôli konkurencieschopnosti a trvalo udržateľnému rozvoju)
• členské štáty majú znižiť čas, úsilie a náklady na založenie podniku do roku 2005

Vystavať adaptabilný a inkluzívny trh práce:

• implemetovať odporúčanie Praconej skupiny k európskej zamestnanosti z roku 2003
• národné stratégie pre celoživotné vzdelávanie do roku 2005
• členské štáty majú vyvinúť obsiahlu stratégiu aktívneho starnutia do roku 2006 ("radikálny politický a kultúrny odklon od skorého dôchodku")

Environmentálne udržateľná budúcnosť:

• životné prostredie ak konkurencieschopnosť ako hra s nenulovým súčtom: podpora vývoja eko-inovácií a národných cestovných máp pre implementáciu Akčného plánu EÚ pre environmentálnu technológiu (ETAP)
• národné plány pre "zelené" národné obstarávanie

Aby lisabonská stratégia pracovala, správa prezentuje 8 ďalších všeobecných odporúčaní:

• Zameranie sa na rast a zamestnanosť, "podporujúcu sociálnu súdržnosť a trvalo udržateľný rozvoj"
• Partnerstvo pre reformu so zainteresovanými, občanmi, sociálnymi partnermi a verejnými úradmi
• Národné akčné plány pre reformy pred koncom roka 2005 (ktoré majú byť debatované s národnými parlamentami a sociálnymi partnermi)
• Brať pri týchto národných plánoch do úvahy Široké smernice ekonomickej politiky a smernice k zamestanosti, rozhodnuté na úrovni EÚ (pre júlom 2005)
• EP má zostaviť stály výbor pre lisabonskú stratégiu
• Rozpočet EÚ preformovať tak, aby zodpovedal prioritám lisabonskej stratégie
• Zlepšiť proces realizácie zjednodušením (len 14 kľúčových ukazovateľov namiesto viav než 100) a menovaním, hanením a chválením
• Komunikačná stratégia komisie prehodnotená do jarného summitu v roku 2005

Predseda Komisie Barroso je stále optimistom, že lisabonské ciele sú na dosah. Predstavil niekoľko priorít, ktoré si Komisia dáva pre vypracovanie predbežného hodnotenia:

• „Jasnejšie vlastníctvo“: Komisia podporuje prístup Kokovej správy, ktorá otvorene pomenúva problémy a ukazuje vinníkov.
• Súčasťou predbežného hodnotenia bude aj analýza „obrovských ekonomických, sociálnych a environmentálnych nákladov možnej európskej stagnácie - skutočných nákladov neexistencie Lisabonu“.
• Redefinovanie zamerania Lisabonskej agendy znížením počtu súčasných 120 krokov a priorít.
• Zlepšením spôsobu organizácie reforiem, čiastočne pomocou Skupiny komisárov pre Lisabonskú stratégiu, ktorú bude viesť Barroso.
• Ďalšie nápady Komisie zahŕňajú „Pána Lisabon“ v každom národnom hlavnom meste, národné akčné plány (podčiarknuté aj v správe Wima Koka) a jednotná formácia Rady, ktorá by kontrolovala implementáciu.

Podľa Barrosa je tou najdôležitejšou otázkou, o ktorej musí Rada v marci rozhodnúť, dôraz Kokovej správy na rast a pracovné miesta. „Je správne predpokladať, že sledovanie tohto cieľa v sebe úspešne zahŕňa sociálne a environmentálne ciele?“, opýtal sa Barroso Európskej rady 4. novembra 2004. Povedal tiež, že na realizáciu predbežného hodnotenia potrebuje jasný mandát.

Slovenská vláda už s prípravou národného akčného plánu pre implementáciu Lisabonskej stratégie začala - 24. novembra predložilo ministerstvo financií na verejnú diskusiu Stratégiu rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 (Lisabonskú stratégiu pre Slovensko). 20. januára 2005 sa uskutoční ministerstvom financií organizovaná konferencia Minerva, na ktorej budú pozvaní zástupcovia podnikateľskej sféry, mimovládnych organizácií i inštitúcií diskutovať o konkrétnych spôsoboch realizácie Lisabonu na Slovensku.

Pozície

Rada pre konkurenciu podporila všeobecné zameranie Kokovej správy na rast, zamestnanosť a produktivitu, čo sú podľa nej nutné podmienky sociálnej kohézie a trvalo udržateľného rozvoja. Ministri súhlasili aj s odporúčaním zamerať sa na obmedzené množstvo oblastí.

Ministri podporili odporúčanie vypracovať národné akčné plány. Vyjadrili vieru, že taký krok môže pomôcť zredukovať „záťaž z podávania správ“ kladenú na vlády.

Zatiaľ čo zúčastnení vo všeobecnosti Kokovu správu privítali, nedohoda panuje v otázke, ako nájsť správnu rovnováhu medzi ekonomickým, sociálnym a environmentálnym pilierom stratégie.

Európska asociácia zamestnávateľov UNICE súhlasí so základnými zisteniami správy a s konštatovaním, že súčasná európska konkurencieschopnosť je nedostatočná. Podporuje aj výzvu, aby členské krajiny navrhli svoje vlastné národné akčné plány a aby boli vlády zodpovedné za ich implementáciu. UNICE však tvrdí, že v správe chýbajú konkrétne návrhy o tom, ako dať Lisabonskej stratégii nový dych. „Správa nezahŕňa jasné odporúčania o tom, čo má vláda robiť, aby spravila Európu konkurencieschopnejšou“, píše sa vo vyhlásení UNICE.

Eurochambers, asociácia európskych priemyselných a obchodných komôr, správu privítala s tým, že sa dotýka kľúčových bodov ako nedostatky na národnej úrovni, nedostatky v otvorenej metóde koordinácie a potreba lepšej komunikácie Lisabonskej stratégie s občanmi. Eurochambers však kritizuje, že správa jasne nedefinuje, akým spôsobom sú prepojené ekonomický, sociálny a ekologický pilier stratégie. „V súčasnosti je stratégia nevyvážená v prospech sociálneho a environmentálneho piliera. Musíme ju opäť vyvážiť a urobiť ekonomiku na najbližších pár rokov hlavnou prioritou“, tvrdí Eurochambers.

Európska konfederácia odborových zväzov (ETUC) poukazuje na niekoľko nedostatkov Kokovej správy. Kritizuje, že sa zameriava len na dva aspekty Lisabonskej stratégie - zamestnanosť a rast. Podľa odborov by mal byť rovnaký dôraz kladený na sociálnu kohéziu a trvalo udržateľný rozvoj. „Lisabon je o posilnení sociálnej kohézie a udržateľnosti... Lisabon určite nie je o strašení európskych pracujúcich a občanov úzkou agendou čistej deregulácie a škrtmi v ich životných a sociálnych štandardoch, o ktorých sa rozhodne mimo nich“, vyhlásil John Monks, generálny tajomník ETUC.

Sociálna platforma ľutuje, že vyvážená diagnóza Kokovej správy sa už neodráža v prioritách, ktoré odporúča. Podľa mimovládnych organizácií združených v Social Platform totiž ignoruje kľúčový cieľ väčšej sociálnej kohézie. „Pokračujúce zužovanie lisabonských cieľov zo stratégie trval udržateľného rozvoja na „rast za každú cenu“ ďalej oslabilo európsky sociálny model“, vyhlásila prezidentka platformy Anne-Sophie Parent. „Akékoľvek hodnotenie Lisabonskej stratégie musí odrážať dôležitosť boja proti sociálnej exklúzii a diskriminácii - spoločnosť, ktorá marginalizuje a vylučuje milióny z možnosti plne prispievať (k jej rozvoju) nemá šancu dosiahnuť ekonomické ciele Lisabonu, a podkopáva záväzok EÚ voči silnejšej sociálnej kohézii.“

Európske environmentálne bureau je so správou spokojné. Víta fakt, že „Wim Kok odolal silám lobujúcim za odstránenie environmentálnej politiky z Lisabonskej agendy“. Jedna kritika sa však týka faktu, že správa nespomína existenciu dlhodobejšej Stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorú pridala Rada na summite v Gothenburgu v júni 2001. „Pre nás je znepokojivý fakt, že v opise globálnej súťaže s Áziou a USA sa nenachádza žiadna zmienka o globálnom trvalo udržateľnom rozvoji, alebo o globálnej zodpovednosti EÚ týkajúcej sa záväzkov prijatých na summite v Johannesburgu, a Miléniových cieľov“, povedal generálny tajomník EEB John Hontelez.

UEAPME, európska asociácia malých a stredných podnikov, nie je so správou spokojná. Podľa nej je nepravdepodobné, že by naštartovala Lisabonskú stratégiu. „Sme správou sklamaní. Na jednej strane správne rozoznáva potrebu zamerať sa na hospodársky rast, na strane druhej ho jej odporúčania nepodporujú v miere, ako by sme si to želali. Je načase aby všetci zúčastnení uznali, že silná ekonomika je podmienkou udržania našich sociálnych a environmentálnych štandardov“, povedal prezident UEAPME Paul Reckinger. Podľa asociácie sú tiež mnohé z ustanovení zamerané príliš na veľké firmy a nie na malé.

Skupina EPP v Európskom parlamente viní národné vlády pre ich neschopnosť tlačiť na dosiahnutie lisabonských cieľov. Europoslanec Alexander Radwan vyhlásil: „Zlepšenie prostredia pre podnikanie často zlyháva kvôli národnému egoizmu. Niet divu, že EÚ nie je schopná zlepšiť svoju konkurencieschopnosť.“ Podľa EPP sa na Kokovu správu možno pozerať ako na „vyhlásenie bankrotu“.

Socialisti v EP podčiarkli potrebu udržania rovnováhy v Lisabonskej agende a varovali pred rizikom jej zneužitia na podkopanie sociálnych priorít. „Nedostatok perspektívy v Kokovej správe... vytvára riziko, že bude nesprávne interpretovaná a zneužitá na podkopanie širokej ekonomickej, sociálnej a environmentálnej agendy EÚ,“ píšu vo vyhlásení lídri skupiny. „To je poľutovaniahodné, nakoľko správa sama jasne podporuje agendu.“

Ďalšie kroky

Európska rada požiadala Komisiu, aby svoje odporúčanie pre predbežné hodnotenie stratégie predložila do konca januára 2005 a vzala do úvahy nie len Kokovu správu, ale aj názory členských krajín a prebiehajúcu revíziu Stratégie trvalo udržateľného rastu.

Holandské predsedníctvo požiadalo Skupinu na vysokej úrovni pre konkurencieschopnosť a rast, aby pripravila kľúčový dokument pre Radu pre konkurencieschopnosť.

O týchto návrhoch sa bude diskutovať na Jarnom summite v marci 2005.