Pozadie

Vydaním správy expertnej skupiny Wima Koka sa intenzívne rozprúdila debata o tom, ako môže Európa naplniť deklarované ekonomické ciele. Kokova správa kreslí pesimistický obraz toho, čo sa podarilo dosiahnuť - podľa nej väčšina krajín EÚ zaostáva vo väčšine indikátorov vyspelosti poznatkovo orientovaných ekonomík. Medzi navrhovanými riešeniami je aj vypracovanie akčných plánov plnenia lisabonských cieľov každou členskou krajinou. Slovensko sa do tohto procesu zapája iniciatívou Minerva.

„Minerva“ nie je len meno rímskej bohyne múdrosti, ale aj skratka názvu iniciatívy slovenskej vlády „Mobilizácia inovácií v národnej ekonomike a rozvoj vedecko-vzdelávacích aktivít“. Podľa ministerstva financií, ktoré ju iniciovalo, je jej cieľom „urobiť zo Slovenska jednu z najvyspelejších, najmodernejších a najprosperujúcejších spoločností na svete“.

Minerva vychádza zo Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010: Národnej lisabonskej stratégie, ktorú predložilo ministerstvo financií na verejné pripomienkovanie v novembri 2004. Tento dokument je zas konkretizáciou Lisabonskej stratégie EÚ pre potreby Slovenska.

Otázky

S cieľom podpory rozvoja znalostnej ekonomiky sa aktivity Minervy sústreďujú na štyri oblasti:

• informačná spoločnosť
• inovácie, veda a výskum
• investície do ľudí a vzdelávania
• podnikateľské prostredie

Informačná spoločnosť:

Pre rýchlejšiu informatizáciu je potrebné v priebehu niekoľkých rokov zabezpečiť, aby bol takmer každý občan informačne gramotný, mal prístup na internet a pociťoval výhody informačnej spoločnosti. Jednou z doterajších bŕzd rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku je aj neexistencia „jednotného velenia“. Ministerstvo financií preto navrhuje výrazne posilniť inštitucionálnu kapacitu v tejto oblasti, napríklad transformáciou ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií s presunutím dôrazu na informatizáciu.

Pri vytváraní informačnej spoločnosti sa má pozornosť sústrediť na tri oblasti:

• Informačná gramotnosť: zabezpečenie informačnej gramotnosti všetkých vekových a sociálnych skupín obyvateľstva, premeny tradičnej školy na školu modernú, pričom je potrebné zmeniť obsah aj formu výučby s ohľadom na informatizáciu.
• Efektívna e-vláda a moderné verejné služby on-line: štátne odstránenie bariéry rozvoja elektronických služieb poskytovaných súkromnými firmami a zavedenie moderných a efektívnych verejne poskytovaných elektronických služieb v širokom rozsahu.
• Široká dostupnosť internetu: umožnenie prístupu každému občanovi k širokopásmovému internetu, s dôrazom na moderné bezdrôtové technológie, podľa možnosti v domácnosti, ale aj na verejných miestach.

Inovácie, veda, výskum:

Prioritou Slovenska je mať širokú základňu vedcov schopných realizovať kvalitný výskum na špičkovej medzinárodnej úrovni. Veľká časť vedcov a ich aktivít musí byť prepojená s podnikateľským sektorom tak, aby sa zabezpečil efektívny prenos vedeckých poznatkov do reálnych výstupov v hospodárstve v podobe inovácií. Verejná podpora základnej vedy a základného výskumu by mala byť odlíšená od podpory aplikovaného výskumu, vývoja a inovácií, keďže tie majú výrazne iný ekonomický charakter.

Pozornosť má byť zameraná na tri oblasti:

• Výchova a podpora kvalitných vedcov: motivovanie talentovaných ľudí k vedeckej kariére vytvorením dobrých možností pre kvalitnú vedeckú prácu a zabezpečením ich adekvátneho kariérneho a finančného ohodnotenia, zabezpečenie adekvátneho financovania pre špičkových slovenských vedcov a výskumné inštitúcie.
• Výskum medzinárodnej kvality a s adekvátnym prepojením na podnikateľskú sféru: domáci výskum podporovaný z verejných zdrojov musí zodpovedať kvalitou a zameraním aktuálnym európskym a svetovým štandardom, základný výskum musí odrážať aktuálny vývoj vo svetovej vede, aplikovaný výskum a vývoj musí zas reagovať na najdôležitejšie hospodárske výzvy a prispievať k ekonomickému rastu, preto musí byť v oblasti aplikovaného výskumu a vývoja zabezpečené aktívne prepojenie medzi akademickým sektorom a podnikateľským sektorom.
• Účinná verejná podpora podnikateľských aktivít zameraných na vývoj a inovácie: verejná podpora vzniku nových, inovatívnych firiem a ktivít zameraných na inovácie a vývoj v už existujúcich firmách má pomôcť vyriešiť zlyhávanie trhu v tejto oblasti, pri ktorom súkromný sektor financuje menší počet firiem, než je ekonomicky optimálne, resp. keď súkromné firmy často uskutočňujú aktivity zamerané na inovácie v menšej miere, než je ekonomické optimum.

Investície do ľudí a vzdelávania:

Verejná politika v oblasti ľudských zdrojoch má vytvárať pre všetkých občanov možnosti a schopnosť neustále sa vzdelávať, absorbovať nové informácie a plynulo prechádzať z jedného zamestnania do druhého. Vzdelávacia politika má byť tiež využitá ako nástroj boja proti medzigeneračnej reprodukcii chudoby - každé dieťa musí mať možnosť dosiahnuť kvalitné vzdelanie zodpovedajúce jeho potenciálu.

Prioritnými sú tri oblasti:

• Moderná vzdelávacia politika: dokončenie reformy základného a stredného školstva s dôrazom na reformu obsahu vzdelávania tak, aby sme zabezpečili základné zručnosti a kvalitu pre všetkých žiakov, zabezpečenie vysokej miery slobody žiaka vybrať si školu a možnosť školy vybrať si formu a obsah vzdelávania, čo bude spojené s univerzálnym a prepracovaným systémov merania kvality učenia, inštitúcií a zriaďovateľov.
• Dosiahnutie vysokej miery zamestnanosti: konkrétne kroky ktoré by podporili celkový cieľ Stratégie - vysokú mieru zamestnanosti.
• Vyrovnanie sa s demografickými zmenami: napriek mnohým zmenám, ktoré už boli zavedené, zostáva podľa ministerstva financií pred Slovenskom stále úloha pripraviť dlhodobú populačnú politiku s odpoveďami na otázky pôrodnosti a imigrácie.

Podnikateľské prostredie:

Podnikateľské prostredie musí umožniť efektívnu súťaž podnikateľov, ktorá je základným motorom ekonomiky a jej zvyšovaniu a zefektívňovaniu majú slúžiť aj verejné inštitúcie. Cieľom je podnikateľské prostredie, ktoré bude podporovať nové investície, zvyšovanie produktivity, inovácie a tvorbu nových pracovných miest. Z hľadiska nástrojov, ktoré majú dopad na verejné financie, vláda deklaruje, že bude preferovať znižovanie daňového a odvodového zaťaženia pre všetkých podnikateľov. Všeobecná alebo individuálna podpora podnikateľov prostredníctvom verejných výdavkov sa má využívať len vo výnimočných a jasne odôvodnených prípadoch.

Okrem toho navrhuje iniciatíva kroky v dvoch konkrétnych oblastiach:

• Vysoká vymožiteľnosť práva: vytvorenie podmienok na rýchle a spravodlivé riešenie sporov, ktoré zabezpečí vymožiteľnosť zmlúv a ochranu vlastníckych práv a to nielen vo fáze do vydania právoplatného rozhodnutia, ale aj v ďalšej fáze, teda až do úspešného výkonu rozhodnutia.
• Verejné inštitúcie ako partner a nie bremeno: zefektívnenie fungovania verejnej správy vo vzťahu k podnikateľom, ďalšie zjednodušovania vstupu podnikateľov na trh, pôsobenie na ňom, ale i výstup z trhu, aby sa minimalizovala regulačná a finančná záťaž.

Pozície

Minister financií SR Ivan Mikloš na tlačovej konferencii 17. januára vyhlásil, že program Minerva tvorí podstatnú časť Lisabonskej stratégie pre Slovensko, nakoľko bez „dôrazu na rozvoj poznatkovej ekonomiky by nebolo možné úspešne presadzovať program dobiehania vyspelých krajín v oblasti životnej úrovne a konkurencieschopnosti“. Vo vzťahu k prebiehajúcim štrukturálnym reformám vyhlásil, že sú dôležité krátkodobo a strednodobo, no z dlhodobého hľadiska je potrebné klásť čoraz väčší dôraz na poznatkovo orientovanú ekonomiku.

Luxemburské predsedníctvo označilo Lisabonský proces rovnako za jednu zo svojich priorít. Počas neho sa na Jarnom summite na základe Kokovej správy prijme oficiálne hodnotenie pokrok dosiahnutého po piatich rokoch - teda v „polčase“ procesu.

Pre lepšie riadenie stratégie a racionalizáciu procesu sa chce Luxemburské predsedníctvo užšie zamerať na tvorbu národných akčných plánov. Ich pridaná hodnota by sa mala prejaviť v niekoľkých oblastiach:

• celkový obraz o krokoch vlád pri implementácii agendy
• väčšia koherencia vyvolaná tým, že vlády budú musieť posilniť spoluprácu medzi ministerstvami v jednotlivých oblastiach Lisabonského procesu, čo prinesie dôležitý synergický efekt;
• vlády prevezmú väčšiu zodpovednosť tým, že prijmú záväzky pred svojimi európskymi partnermi a súčasne národnými parlamentmi, občianskou spoločnosťou a verejnou mienkou
• diferenciácia medzi členskými krajinami, vďaka ktorej získa každá vláda potrebný priestor pre určenie najvhodnejších priorít

Vo svojej reakcii na predložený návrh Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, z ktorého iniciatíva Minerva vychádza, Centrum pre podporu miestneho aktivizmu (CEPA) kritizuje okrem iného aj to, že dokument nenadväzuje ani sa neodvoláva na už existujúce a platné strategické materiály, akými sú napríklad Národná stratégia trvaloudržateľného rozvoja (SR) alebo Stratégia udržateľného rozvoja (EÚ). Okrem toho jej vyčíta „statické a zjednodušené chápanie ekonomiky“ a zdôrazňuje potrebu „neustále kriticky zvažovať prijaté ekonomické opatrenia a tam, kde je to potrebné, ich flexibilne modifikovať, čo autori stratégie svojím prístupom de facto odmietajú“.

Ďalšie reakcie k projektu MINERVA odzneli na konferencii MINERVA, ktorá sa konala 20: januára 2005 v Bratislave:

Podľa premiéra Mikuláša Dzurindu, ktorý svojim príhovorom konferenciu otvoril, nie je diskusia o Lisabonskej stratégii pre Slovensko len teoretickou - vďaka štrukturálnym reformám a vstupu do EÚ je to debata o reálnych politických plánoch. Premiér tiež neočakáva, že by sa na nejakom hospodárskom programe zjednotilo celé politické spektrum. No ciele - napríklad zvýšenie kvality vysokého školstva, konkurencieschopnosti priemyslu - by mali byť spoločné.

Komisár EÚ Ján Figeľ, ktorý je okrem iného členom skupiny komisárov zodpovedných za realizáciu Lisabonskej stratégie, prehlásil, že je evidentné, že ciele určené v roku 2000 sú príliš ambiciózne. Identifikoval tri dôvody: Európa robí málo pre vlastné ambície, konkurencia nespí, a Európa starne. Zároveň však upozornil, že už dnes existujú v únii krajiny, ktoré Lisabonské ciele napĺňajú, dokonca prekračujú. Podľa Figeľa to ukazuje, že najdôležitejšou je iniciatíva jednotlivých krajín, „zmena sa neudeje z Bruselu“.

Podľa ministra financií Ivana Mikloša je nereálne myslieť si, že sa Európa stane v roku 2010 najkonkurencieschopnejšiu a najdynamickejšou poznatkovo orientovanou ekonomikou sveta. Problém vidí v dvoch oblastiach:

• v niektorých krajinách neprebiehajú dostatočné štrukturálne reformy
• v Lisabonskej stratégii je priveľa priorít, čo znamená, že nie sú dosť jasne určené.

Vo vzťahu k Slovensku vyhlásil, že doteraz sa snaha vlády sústreďovala na zmenu pravidiel riadiacich podnikateľské prostredie, teraz bude potrebné zamerať sa na ľudí, na zvýšenie ich flexibility, schopnosti spracovať informácie. Práve o tom, podľa ministra, Lisabonská stratégia pre Slovensko je.

Minister hospodárstva Pavol Rusko identifikoval ako problém Slovenska nie vysoké ceny, no nízke platy. Preto treba vytvárať dostatočné zdroje, aby sa mohli platy zvýšiť. To, podľa Ruska, núti zamerať sa na tých, čo zdroje tvoria - teda podnikateľov. Reformy ponúkli podľa ministra Slovensku konkurenčnú výhodu, no na jej udržanie je potrebné investovať do skvalitňovania pracovnej sily - teda do vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej sféry.

Predseda strany SMER Robert Fico navrhovanú Lisabonskú stratégiu pre Slovenskou vo všeobecnosti podporil, no vidí hlavný problém vidí v podsúvaní tézy, že len kroky orientujúce sa podľa neoliberálnej ideológie zabezpečia dlhodobú konkurencieschopnosť. Nesúhlasí s tvrdením, že udržateľný rozvoj môže zabezpečiť len voľne pôsobiaci trh. Hoci podporil štyri všeobecné prioritné oblasti, nesúhlasil s niektorými navrhovanými krokmi. Podľa Fica nie je prijateľné spoplatňovanie denného vysokoškolského štúdia, „spružnenie pracovnoprávnych vzťahov“ nesmie znamenať ďalšie oslabenie postavenia zamestnanca a dokončenie privatizácie nie je vôbec nutnou podmienkou, nakoľko štát by si mal ponechať vplyv v strategických podnikoch.

Podľa predsedu SMER-u sú na realizáciu druhého piliera stratégie - budovanie poznatkovej ekonomiky - potrebné stále verejné investície. Preto by sa nemalo k otázke rozpočtového deficitu pristupovať veľmi rigidne.

Vladimír Mečiar, predseda HZDS, vyhlási, že voľby nemusia znamenať radikálnu zmenu politiky. Podľa neho sa jeho strana zhoduje s Lisabonskou stratégiou pre Slovensko ako so strednodobým dokumentom, žiadal vak tiež vypracovanie dlhodobej vízie.

László Gyurovszky, minister výstavby a regionálneho rozvoja, si myslí, že predložená Stratégia nie je úplným výpočtom toho, čo má Slovensko urobiť na zabezpečenie vlastnej prosperity, súhlasil však s jej všeobecnou podobou. Podľa Gyurovszkeho sú prioritnými oblasťami ľudské zdroje a podnikateľské prostredie, ďalšie dve - veda a výskum, informačná spoločnosť - sú len doplnkové a mali by z dvoch prioritných vychádzať. Kritizoval tiež, že v podpore vedy a výskumu je v stratégii pripisovaná veľká úloha štátu.

Miroslav Beblavý, štátny tajomník ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, hovoril o akútnej potrebe reformy školstva, ktorá by sa mala zakladať na štyroch pilieroch:

• prístupnosť vzdelania pre všetkých
• schopnosť systému vzdelávania rozvíjať talenty a súčasne poskytnúť dobrý štandard všetkým
• prehodnotenie obsahu - aby žiaci získali schopnosť vyhľadávať a vyhodnocovať informácie
• celoživotné vzdelávanie

Podľa ministra školstva Martina Fronca sú dnes ďalšie veľké verejné stimuly do priemyselnej výroby nadbytočné a škodlivé. Prostriedky treba presunúť tam, kde ich potrebujeme - teda do oblasti vzdelávania a kultúry. Investície do vzdelávania by však podľa ministra mali byť cielené do prioritných oblastí: výučby jazykov, počítačovej gramotnosti, kariérneho a odborného rastu učiteľského zboru, zvýšenia atraktivity vysokoškolského prostredia a podobne“. Žiadal tiež investovanie do „kultúrnej elity národa“, no súčasne približovanie vedy obyvateľstvu.

Profesor Juraj Sinay, prezident Rektorskej konferencie SR upozornil, že motiváciu je potrebné dať „nie len tým, ktorých učíme, ale aj tým, ktorí učia“. Ocenil zhodu medzi cieľmi Lisabonskej stratégie pre Slovensko s prioritami Asociácie európskych univerzít i iných univerzitných organizácií.

Karol Morvay, analytik inštitútu M.E.S.A. 10 okrem iného zdôraznil, že na prekonanie „technologickej medzery“ chýba vzdelaná a mobilná pracovná sila. Úlohu štátu v systéme vzdelávania charakterizoval slovami, že „namiesto kontroly vstupov do vzdelávania by sa mal zamerať na kontrolu výstupov“.

Martin Krekáč, vedúci partner v spoločnosti Amrop Jenewein Groul Slovensko si určil za hlavné motto svojej prezentácie „Od ľudských zdrojov k ľudskému kapitálu“. Podľa neho treba podporu nasmerovať práve do oblastí premieňajúcich ľudský potenciál, ktorý je na Slovensku veľký, na ľudský kapitál, ktorý zabezpečí vytváranie poznatkovo orientovanej ekonomiky.

Beáta Brestenská, poslankyňa Národnej rady SR a spoluautorka Stratégie, vyzdvihla dôležitosť informatizácie, ktorá okrem iného posilňuje demokratizáciu spoločnosti zvyšovaním prístupu k informáciám.

Splnomocnenec vlády pre informatizáciu Miroslav Kukučka si položil otázku: Začalo už Slovensko informatizovať svoju spoločnosť? Podľa neho je odpoveď „nie“. Za pozitíva považuje prijatie Stratégie informatizácie spoločnosti a vytvorenie funkcie splnomocnenca vlády pre informatizáciu, za negatíva zas chýbajúcu legislatívu, chýbajúce reálne kompetencie pre splnomocnenca, nekoncepčnosť, a neefektívne vynakladanie verejných prostriedkov určených na inforamtizáciu.

Milan Ištván, riaditeľ asociácie Partnerstvá pre prosperitu kritizoval neexistenciu e-governmentu na Slovensku. Podľa neho z prieskumov verenej mienky vyplýva, že používatelia majú záujem o on-line poskytované verejné služby, no tie neexistujú. Za najväčšie bariéry podstatnejšieho rozšírenia internetu na Slovensku zas prieskumy označujú cenu za pripojenie na internet a cenu počítačov.

Podľa Ištvána je Stratégia informatizácie spoločnosti komplexným, nadrezortným dokumentom, no jej príprava trvala niekoľko rokov, sú otázne merania plnenia úloh ktoré z nej vyplývajú a najhoršie je, že nie je prioritnou témou politických strán, nebola prerokovaná na pôde NR SR a existujú vážne problémy s plnením vládnych uznesení.

Podľa Róberta Šimončiča, generálneho riaditeľa firmy Microsoft Slovakia nezabezpečí investovanie do informačných technológií automatický rast, je však dôležité.

Peter Pronay, generálny riaditeľ Siemens Business Services Slovakia označil zavedenie e-governmentu za akceleračný prvok, ktorý môže posunúť vpred celú spoločnosť. Upozornil však, že „imidž Slovenska v súvislosti s informatizáciou nie je dobrý“.

Peter Mederly, vedúci služobného úradu ministerstva školstva, pri predstavovaní časti Lisabonskej stratégie zaoberajúcej sa vedou, výskumom a inováciami poukázal okrem iného na to, že centrom výskumného potenciálu Slovenska by sa mali stať výskumné univerzity.

Jean-Eric Aubert, ekonóm Svetovej banky a spoluautor komentára tejto inštitúcie k Lisabonskej stratégii pre Slovensko, hovoril o dôležitosti zmeny štruktúry výskumu, ktorá mala doteraz hierarchickú, centralizovanú podobu.

Dušan Kováč, vedecký sekretár Slovenskej akadémie vied kritizoval, že sa v spoločnosti a politike nehovorí dosť o potrebe investícií do vedy a výskumu. Hoci cieľ 3 percent HDP považuje za nereálny, súčasný stav na Slovensku - 0,3 % z verejných a 0,3 % zo súkromných zdrojov - považuje za neudržateľný. Súhlasil s potrebou kompetitívneho financovania vedy a výskumu (prostredníctvom vyhlasovania grantov), poukázal však na to že je potrebné aj inštitucionálne financovanie (priame financovanie vybraných inštitúcií), pretože to vytvára predpoklady pre schopnosť uchádzať sa o kompetitívne zdroje.

Milan Dado, prorektor Žilinskej univerzity, označil za nedostatok Slovenska že mu chýba zaraďovanie zahraničných expertov do procesu hodnotenia projektov. Aj on zdôraznil, že sa majú vysoké školy meniť na výskumné centrá, pričom pridanou hodnotou by bola možnosť uplatniť výsledky výskumu priamo vo vzdelávaní.

Jozef Uhrík, riaditeľ spoločnosti Volkswagen Slovensko, hovoril o úspešnej spolupráci, ktorú sa firme Volkswagen podarilo nadviazať s niektorými univerzitami i strednými školami. Podľa neho je prepojenie vedy a priemyslu pre rast konkurencieschopnosti veľmi dôležité. Univerzity majú výskum a vývoj zabezpečovať - a to vrátane súkromných, ktoré sú bez tejto funkcie len „čistým biznisom“.

V úvode k poslednému bloku konferencie štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška pripomenul, že v rokoch 2005-2010 sa bude strácať naša doterajšia hlavná komparatívna výhoda - relatívne lacná pracovná sila. Okrem iných faktorov, ako je rast platov, to spôsobí aj starnutie obyvateľstva. Preto je našou jedinou možnosťou zmena kvality ekonomiky, zameranie sa na odvetvia z vyššou pridanou hodnotou.

Peter Weber, generálny riaditeľ Hawlett-Packard Slovakia, poukázal na agilný hi-tech sektor, ktorý vznikol na Slovensku bez štátnej pomoci. Podľa neho je to jediné odvetvie s vlastnou inovatívnou tvorbou podporovanou rastúcim počtom absolventov univerzít. Pre jeho ďalší rast však bude potrebná podpora venture kapitálu. Upozornil tiež na to, že Lisabonská stratégia pre Slovensko by mala byť previazaná s Národným rozvojovým programom Slovenska na roky 2007-2013.

Prezident Republikovej únie zamestnávateľov Anton Jura sa vyjadril, že jeho organizácia podporuje predloženú stratégiu. Za najväčšie nedostatky Slovenska v oblasti podnikateľského prostredia označil slabú vymožiteľnosť práva, veľké odvodové zaťaženie, nekritické preberanie európskych noriem, ktoré v niektorých prípadoch sťažujú situáciu podnikateľov (ako príklad uviedol nedávne zníženie emisných limitov) a nekvalitnú legislatívu, ktorá je príliš často menená.

Christian Mandl, generálny riaditeľ spoločnosti Sky Europe Airlines na príklade jeho vlastnej firmy ukázal, ako môže slovenský podnikateľský subjekt uspieť na európskom trhu. V hodnotení podnikateľského prostredia spomenul spoluprácu s ministerstvami - zatiaľ čo v súvislosti s ministerstvom financií hovoril o pozitívnych skúsenostiach, na ministerstvo dopravy adresoval kritiku pre jeho zasahovanie na trhu, ktoré opakovane zvýhodňovalo konkurenčné firmy Sky Europe.

Podľa prezidenta Podnikateľskej aliancie Slovenska Ivana Štefanca charakterizuje Slovensko slovo „rast“ - v období 1997-2004 to bolo priemerne 4 percentá, pre minulý rok sa počíta s 5 percentami. V SWAP analýze podnikateľského prostredia na Slovensku označil za:

• silné stránky: rast HDP, daňová reforma, pracovné právo, ľahké zakladanie podnikateľských subjektov,
• slabé stránky: vymáhateľnosť práva, regionálnej rozdiely, nekoordinovaná politika v oblasti životného prostredia, čo vedenie k nadmernej regulácii,
• príležitosti: informatizácia, využitie vzdelanej a kvalifikovanej pracovnej sily, znižovanie odvodového zaťaženia, členstvo v EMÚ,
• obavy: „harmonizačné“ trendy v EÚ, pokračovanie v neefektívnej Spoločnej poľnohospodárskej politike v EÚ.

Roger Grow zo Svetovej banky pri svojom pohľade zvonka konštatoval, že bol príjemne prekvapený konsenzom politickej scény i iných zúčastnených pokiaľ ide o základné ciele stratégie. Podľa neho by sa malo Slovensko zamerať na niekoľko priorít:

• reformu vysokého školstva
• rozvoj silnejšej informačnej bázy vo verejnom sektore
• realistický pohľad na financovanie výskumu a venture kapitál
• vytvorenie pravidiel hry IT systému

Ďalšie kroky

Podľa návrhu ministerstva financií sa má pri príprave Národného strategického referenčného rámca SR na obdobie 2007-2013 vychádzať zo Stratégie rozvoja konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010.