• Fínsko Fínsko vstúpilo do EÚ pomerne neskoro - počas studenej vojny mu jeho pozícia "medzi dvoma blokmi" neumožňovala aktívne vstupovať do integračného procesu vo vtedajšej západnej Európe. viac na www.EuropskaUnia.sk »za posledné dve desaťročia v globálnej ekonomike skutočne uspelo. Skeptici však tvrdia, že nie každá krajina môže byť Fínskom – po prvé preto, že doba sa zmenila, po druhé pretože aj trh pre hi-tech produkty a služby s vysokou pridanou hodnotou je omnoho saturovanejší. Myslíte si, že napriek tomu existuje v tejto oblasti priestor pre úspech ďalších krajín?

Súhlasím s tým, že nie každá krajina môže byť ako Fínsko. Nemá zmysel pokúšať sa kopírovať metódy bez ich prispôsobenia novým myšlienkam a miestnemu kontextu. Nesúhlasím však s tým, že trh je plný technológií. Stále je mnoho priestoru pre nové inovácie, nové produkty a nové služby. V skutočnosti sa priestor stále rozširuje.

• Fínsko je dobrým príkladom fungovania modelu „trojitej špirály“ – spolupráce univerzít, firiem a vlády. Slovensko Slovensko vstúpilo do EÚ v máji 2004. viac na www.EuropskaUnia.sk »je však len na začiatku cesty. Odkiaľ by podľa vašich skúseností mala vyjsť rozhodujúca iniciatíva? Od vlády, firiem, alebo z akademickej sféry?

Celý čas sú potrební všetci partneri. Ak chceme naštartovať rozvoj krajiny, nemôžeme si vybrať len jedného – vlády, firmy, či univerzity. Spolupráca je potrebná po celý čas, inak stratíme mnoho inovácií, nových myšlienok, poznatkov.

• V európskych krajinách ako Francúzsko Francúzsko patrí medzi zakladajúce krajiny EÚ, jeho politickí predstavitelia zohrali rozhodujúcu úlohu v procese vytvárania európskej integrácie po druhej svetovej vojne.viac na www.EuropskaUnia.sk »či Nemecko Nemecko je stále najvyšším prispievateľom so spoločného rozpočtu EÚ, čo mu spolu s ľudnatosťou dáva veľkú váhu v európskej politike.viac na www.EuropskaUnia.sk »sa v diskusiách o globalizácii často objavuje strach z delokalizácie. Obávajú sa, že ich továrne, a s nimi aj pracovné miesta, odídu do Číny, Indie a podobne. Čínska ekonomika však už neprodukuje len základné výrobky, každý rok opúšťajú čínske univerzity dva milióny absolventov. Neohrozuje teda Fínsko „delokalizácia“ v hi-tech sektore?

Samozrejme, súťaž tu existuje. Do Číny, Indie a iných krajín sa presunuli najväčšie IKT spoločnosti, a majú tam už dokonca aj svoje výskumné centrá. No my sa toho nebojíme. V prípade Fínska sa presúvame do Indie a Číny s nimi, využívame túto príležitosť aby sme internacionalizovali naše vlastné firmy. Globalizáciu preto nepovažujeme len za hrozbu, je tiež veľkou príležitosťou pre všetky európske krajiny.

• Niektoré európske univerzity majú veľmi dobré kontakty s mimoeurópskymi, väčšina však nie je schopná plne využiť ani možnosti vnútroeurópskej spolupráce. Ako je to vo Fínsku?

Snažíme sa nadväzovať spoluprácu s rôznymi krajinami. Nikdy nemôžete vedieť, odkiaľ prídu najlepšie inovácie. Myslím si že je naozaj dôležité mať rozličných partnerov, z rozdielnych kultúrnych prostredí. V globálnom svete si už nemôžete myslieť, že vám stačí ísť do USA Všeobecné informácie o krajine a vzťahoch s EÚ.viac na www.EuropskaUnia.sk »alebo Japonska. K partnerstvám musíme pristupovať s otvorenou mysľou.

• Nedávno zverejnené výsledky verejných konzultácií Komisie ukázali, že členské krajiny nie sú veľmi ochotné koordinovať svoje výskumné politiky. Myslíte si že potrebujeme harmonizovanejšiu európsku výskumnú politiku, alebo je diverzita, rôznorodosť národných politík výhodou samou o sebe?

Opäť potrebujeme oba prístupy. Potrebujeme koordinované prístupy, no súčasne musíme zachovať rozličné prístupy v rozličných krajinách. Nedá sa povedať, čo je dôležitejšie. A európske inštitúcie majú potom obe úlohy – prijímajú politické rozhodnutia, a súčasne koordinujú politiky členských krajín, zabezpečujú výmenu informácií.

• Na Slovensku niekedy počuť obavy, že užšia spolupráca vo výskume, vyššia mobilita výskumníkov, spôsobí „únik mozgov“, odchod najlepších vedcov. Mali by sme sa toho obávať?

Nie, nemali. Tento fenomén sa objavil aj vo Fínsku. Najlepší výskumníci odchádzali do USA, alebo nejakej európskej krajiny, kde mohli zarobiť viac, no dosť často sa vrátili späť a boli ešte lepší. Ak ľudia odchádzajú do inej krajiny, nie je to pre krajinu zlé, často sa vrátia. V dnešnom svete, ktorý sa veľmi rýchlo mení, nemôžeme mobilitu obmedziť. Musíme ju akceptovať a poskytnúť im možnosti odísť, ale aj vrátiť sa.

Rozhovor vznikol v rámci Národného projektu Excelentná univerzita, podporeného v rámci JPD NUTS Základom pre vymedzenie plánovacích regiónov je ich klasifikácia nazývaná „Nomenklatúra územných štatistických jednotiek" – NUTS. viac na www.EuropskaUnia.sk »http://www.europskaunia.sk/nutsII Bratislava Cieľ 3, spolufinancovaného z Európskeho sociálneho fondu www.esf.gov.sk.