• Pán komisár, má súčasne prebiehajúci Európsky rok kreativity a inovácií 2009 viac praktický rozmer alebo ide skôr o symboliku a jeho snahou je skôr len poukázať na niečo, čo sa bude riešiť niekedy v budúcnosti?

Európske roky podľa jednotlivých tém sú zamerané na zvýšenie povedomia o danej problematike. Majú zámer aj ideový, ale aj praktický. V tomto prípade ide o poukázanie na to, že tvorivosť je veľmi dôležitou súčasťou vzdelávania a kultúry a je potrebné, aby ju naše systémy rozvíjali - počnúc raným vekom, následne celoživotne. Je to o tom, aby talenty neodchádzali, ale naopak, aby sme ich dokázali nachádzať a aby sme pomáhali človeku a spoločnosti v ich rozvoji. Zároveň je tvorivosť veľmi úzko spätá s inovatívnosťou, pretože pri prenose poznania napomáha vytvárať nové produkty, nové služby, ale aj procesy, podnikateľské modely a postoje. To je veľmi potrebné, lebo Európa môže byť do budúcnosti konkurencieschopná, ak bude najmä inovatívna. V dnešnom svete nemôžeme konkurovať z hľadiska nízkych pracovných nákladov, ale skôr z hľadiska schopnosti prenášať poznatky do praxe, vytvárať vyššiu pridanú hodnotu, budovať a rozvíjať vedomostnú ekonomiku. A to všetko je aj poslaním súčasného roka. Jeho cieľom nie je rok sám o sebe, ale dlhodobá stratégia, ktorá bude napomáhať tvorivosti a inováciám.

• Každý európsky rok vychádza z identifikovania konkrétnych nedostatkov. Aké nedostatky identifikujete v oblasti inovácií a kreativity? Aké sú súčasné výzvy, ktorým Európa ako celok čelí?

Ako som naznačil, problémom je napríklad aj to, ak naše vzdelávacie systémy skôr ubíjajú kreativitu alebo ju limitujú, než rozvíjajú. Je veľmi potrebné, aby sa vzdelávanie a odborná príprava zameriavali na faktor kreativity oveľa viac, pretože on potom súvisí aj s takými výsledkami, ako je podnikateľská iniciatíva alebo zamestnateľnosť absolventov, schopnosť postaviť sa na vlastné nohy a prijať väčšiu zodpovednosť a byť schopný prenášať idey do praxe, meniť myšlienky na realitu.

Z hľadiska inovatívnosti je možné povedať, že Európa má veľa dobrých strategických nápadov, ale často nie je schopná vytvoriť prostredie, ktoré by bolo prajné ich realizácii. Napríklad také dnešné reality vo svete, ako sú kompaktný disk alebo MP3 formát záznamu zvuku, alebo internet, teda „world wide web“, vznikli z hláv európskych inžinierov, ale aplikácie celosvetového významu vznikli vďaka podpore a angažovaniu sa na druhej strane Atlantiku, v Spojených štátoch amerických. Potrebujeme byť prajnejší a priateľskejší inováciám. Napríklad potrebujeme vytvoriť lepšie prostredie pre duševné vlastníctvo, ďalej napríklad zavŕšiť už druhé desaťročie trvajúce diskusie o patente Spoločenstva. Európska únia dnes nemá jednotnú politiku v oblasti patentov. A to všetko spolu s ďalšími problémami, ako je prenos kvalifikácií, sloboda vedomostí, ktorá je v Európe veľmi fragmentovaná a limitovaná a vedie skôr k úniku mozgov. Tiež máme problém a aplikovaním inovatívnych myšlienok v našich krajinách.

• S týmto rokov sa viac spája aj téma kreatívneho priemyslu. Na Slovensku nie je veľmi známym konceptom. Aký veľký potenciál má kreatívny priemysel? Pani Ann Mettler z bruselského rezervoáru nápadov Lisbon Council povedala, že by to mal byť magnet na svetové talenty. Dokáže byť európsky kreatívny priemysel reálne takýmto magnetom?

Ja myslím, že áno, ale musíme pre to urobiť oveľa viac. Európa je plná rozmanitosti a krásnych obdivuhodných diel z hľadiska kultúry, umenia, histórie a kultúrneho dedičstva. Snáď najznámejším odvetvím kreatívnej ekonomiky je audiovizuálna tvorba. Zjednodušene povedané, je dôležité, aby sme možno menej kupovali z Hollywoodu a viac tvorili a rozširovali naše diela, slovenské aj európske. A to znamená vytvárať prostredie, ktoré tvorivosti, produkcii, koprodukcii a distribúcii napomáha.

Európska komisia Európska komisia je politicky nezávislá, kolegiálna inštitúcia, ktorej poslaním je brániť záujmy Európskej únie. viac na www.EuropskaUnia.sk »v roku 2006 mohla prvýkrát konštatovať, že v Európskej únii produkujú tvorivý priemysel a tvorivé odvetvia asi 2,6 % HDP celej Únie. Je to vyše 500 miliárd eur ročne, reprezentuje to zamestnanie pre viac než 5 miliónov vysokokvalifikovaných pracovníkov v Európe. Takže aj z hľadiska ekonomiky ide o výrazne dôležitý segment. Nie je to len nejaký doplnok, len nejaká čiastka v celkovom priestore zamestnávania a hospodárskeho rozvoja.

Preto má vytváranie podmienok, aby sa kreatívnemu priemyslu darilo, prinajmenšom dvojitý význam. Ten prvý, evidentne podceňovaný, je hospodársky prínos kultúry, pretože tá je často až paradoxne vnímaná, ako keby bola len spotrebnou pasívnou položkou v rozpočtoch jednotlivých krajín. Kultúra je o tvorivosti. Kultúra tvorí. A po druhé, tvorba a tvorivosť sú zároveň vyjadrením našej identity. My sa cez ňu prejavujeme, prihovárame a dostávame sa do vzťahu s celým svetom, počnúc susedmi v  Európe. Preto je veľmi dôležité, aby sme správne chápali význam kultúry a kultúrnych odvetví pre spoločnosť, ale aj pre hospodárstvo.

Musíme prekonávať klasickú viditeľnú dichotómiu - buď biznis, podnikanie alebo na druhej strane kultúra. My potrebujeme kultúru aj v podnikaní, aj v ekonomike, aj v spoločnosti, aj v politike. Jednoducho, kultúra je o hodnotách a hodnoty spájajú ľudí, nie geografia, nie trh.

• Druhou veľkou témou tohto roka je spolupráca firiem a univerzít. Vo februári ste konštatovali, že tu existuje ešte veľký nevyužitý potenciál, čo sa týka takejto spolupráce. Ako chce Európska komisia riešiť súčasný problém?

Dialóg a partnerstvo medzi svetom vzdelávania a podnikania by malo byť stálym javom. Jednoducho, ak absentuje tento dialóg a vzťah, stráca aj jedna aj druhá strana. Ak je rozvinutý, obe strany prinášajú odpovede, inšpirácie a vzájomnú podporu. Na jednej strane školy, osobitne univerzity, by mali ponúkať vzdelanie a kvalifikáciu, ktoré sú relevantné pre súčasné potreby trhu práce, na druhej univerzity práve tejto kurikulárnej obsahovej zmene môžu napomôcť. Tými spoločnými agendami sú napríklad aj vzdelávanie k podnikateľstvu, ktoré je v Európe relatívne slabé a potrebuje väčší rozvoj. Je to mobilita nielen medzi štátmi, ale aj medzi svetom podnikania a vzdelávania. Je potrebné, aby učitelia poznali firmy a firmy súčasnú hospodársku situáciu škôl, či už miestnych alebo regionálnych. Je tiež dôležité, aby do škôl prichádzali odborníci z praxe. Je to napríklad téma riadenia univerzít, takisto financovania alebo lepšej podpory pre modernizáciu školstva.

Európska komisia vydala v apríli dokument o spolupráci medzi firmami a univerzitmai. Som rád, že sa po tejto iniciatíve rozvinulo nielen európske fórum medzi univerzitami a podnikmi, ale aj viaceré národné, ktoré už prinášajú konkrétne odpovede na národnej úrovni. Som presvedčený, že takýto dialóg by mal prebiehať aj na úrovni regiónov. Našim zámerom je napomáhať tomuto vzťahu, priniesť aj nové témy, ako je odborná príprava, ktorá je v Európe v tieni všeobecného vysokého školstva, a celkovo dostať agendu vzdelávania a modernizácie univerzít do centra pozornosti. Ak sa to bude dariť, tak sa nám môže dariť aj proces modernizácie vzdelávania a takisto napĺňania ambície budovať vedomostnú spoločnosť.