S Bengt-Åke Lundvallom sa rozprával Gary Finnegan.

V roku 2009 počas Európskeho roku kreativity a inovácií ste boli vyslancom EÚ pre túto oblasť. Čo preto hovoríte na novú stratégiu Únia inovácií z dielne Komisie?

Stratégia Únia inovácií, rovnako ako aj Európa 2020, menujú mnohé kroky, ktoré by spravili Európu oveľa konkurencieschopnejšou a atraktívnejšiu pre pracovníkov a kapitál. Väčšina činností je však mimo kompetencie Komisie a skúsenosti s Lisabonskou stratégiou dokazujú aké náročné je zrealizovať dobrý úmysel ak je rozhodovanie v rukách národných vlád.  

V časoch, kedy národné hospodárstva čelia strachu z návratu finančnej krízy a zameriavajú sa na znižovanie verejného dlhu, môže byť ich pripravenosť na zapojenie sa do dlhodobej stratégie, ktorá by si vyžadovala verejné zdroje pomerne obmedzená.

V čo ste dúfali?

Dokument, a to platí aj pre Európu 2020, zabúda na kompromisy, dilemy a konflikty záujmov, a Európu prezentuje ako by išlo o jednen súdržný, koherentný a jednotný región. To je v kontraste so skutočnosťou, v ktorej kríza znovu posilnila národné spravovanie zamerané na posilňovanie konkurencieschopnosti domáceho hospodárstva.

Podľa môjho názoru môže k vytvoreniu trvalo udržateľnej Európy prispieť len úplna zmena stratégie, kde sa hlavná pozornosť upriami na regióny, krajiny a sociálne skupiny, ktoré najviac postihla globalizácia a na vyšší stupeň rovnosti. Spoločný trh nie je dostatočným základom pre vytvorenie „európskeho národa“- chýba sociálny rozmer. A bez kroku týmto smerom nebudú transnacionálne stratégie vytvorené v Bruseli úspešné.

Myslíte si, že definícia a prístup k inováciám ako ich definuje dokument Únia inovácií nie sú správne?

Dokument odzrkadľuje to, že bol vytvorený na pamäti s tým, že hlavnou zodpovednou osobou bude eurokomisárka pre vedu- to sa odráža v terminológii, kde sa referuje na „systém výskumu a inovácií“. Ak sa pozriete bližšie, zistíte, že najdôležitejšie dimenzie inovačného procesu sú pokryté, ale niekedy len ako „doplnok“ ku hlavnej línii argumentu, ktorý spája vedu a technológie s výkonnosťou hospodárstva.

Súčasný ukazovateľ úspechu- priblížiť sa k podielu na HDP dve percentá zo súkromných zdrojov a jedno percento z verejných zdrojov sa bude po dvoch rokoch príprav kombinovať s ďalším, ktorý meria podiel dynamických, inovatívnych firiem v hospodárstve. Ďalší nový strategický koncept sa nazýva „partnerstvo inovácií“ a bude tiež vytvorený pomocou pilotného projektu na tému „zdravé stárnutie“.

Aké ďalšie slabiny skrýva dokument?

Jeho veľkou slabinou je, že vedeckú a inovačnú stratégiu definuje ako „všeobecnú stratégiu“. Neodráža sa tam dostatočne skutočnosť, že inovačné procesy môžu mať radikálne odlišnú podobu v rôznych sektoroch a odlišnom regionálnom kontexte. To znamená, že niektoré odporúčania sú relevantné pre určité sektory a technológie, zatiaľ čo iné nie sú.

Celý súbor odporúčaní hovorí v prospech vedecky- zameraných činností v porovnaní so sektormi, kde sa inovácie zakladajú na učení. Tipujem napriek tomu, že dokument Únia inovácií bude vo všeobecnosti pozitívne prijatý v kruhu výskumníkov, podnikateľských komunít a zákonodarcov. Nenavrhuje nič kontroverzné. Otázkou ostáva ako sa to dá pretransformovať do praxe, kde budú za implementáciu stratégie zodpovedné vybrané organizácie a jednotlivci.

Existuje vo svete niečo, čo by sa dalo zrovnávať s inovačným plánom EÚ?

Užitočné je porovnať Úniu inovácií s 15- ročným plánom pre rozvoj vedy a technológií v Číne, ktorý pokrýva obdobie rokov 2006 až 2020. Plán bol vytvorený v priebehu troch rokov pod dohľadom čínskeho premiéra Wena Ťia- baa. Definoval 99 konkrétnych úloh a každá z týchto úloh bola priradená konkrétnej organizácii a jednotlivcovi, ktorí sú zodpovední za implementáciu.

Ako chápem tento proces, premiér (ktorý bol sám predtým profesorom geológie) neprijal pôvodný návrh pripravený pod taktovkou čínskeho ministerstva pre vedu a technológie, pretože bol príliš všeobecný, a v novom kole museli rôzne zapojené úrady špecifikovať úlohy, ktoré sa budú vykonávať.